Ľavica sa množí delením, pravica zaniká spájaním

Dávno sú preč časy, keď čistá, pravicová politika, reprezentovaná menami ako Mikloš, Kaník, Sulík bola na výslní, bola stranícky jasne reprezentovaná, mala silnú podporu médií, dokonca niekoľko období vládla a jej vodca Dzurinda mohol trúfalo vyhlasovať, že Slovensko nemá inú alternatívu.

Dnešná pravica, ak vôbec môžeme tento pojem použiť na charakteristiku niektorých politických strán, je v stave ilegality a odumierania zároveň a preto predvolebné pokusy o zlučovanie jej trpasličích pozostatkov alebo ambicióznych jednotlivcov zatiaľ vyznievajú ako parazitovanie alebo vzájomné požieranie sa. A trápna komédia. Pozri seriál Spolu – Modrá koalícia – Modrí – Demokrati a pokračovanie nabudúce.

Ono, vôbec, prihlásiť sa dnes k čistej pravici znie čudne až nebezpečne. Aj SaS, ako posledný mohykán pravicovosti hlásajúcej nízke dane a štíhly štát predvádza jedno salto mortale za druhým. Došlo to tak ďaleko, že jej predsedu Sulíka, po úlete s nejakými Geissenovcami, už ani nezaskočí otázka, či by neprepustil miesto lídra kandidátky Korčokovi, teda diplomatovi, ktorý pôsobil už v službách kde koho, dokonca bol aj štátnym tajomníkom vo vláde Smeru. Nahováranie určitých médií na túto spásonosnú akvizíciu je očividné. Ale aj tak udivuje, ako málo stačí, aby najpravicovejšia zo slovenských pravicových strán pripustila, že nie jej predseda, ktorý sa podľa vlastných slov chystá na kampaň svojho života, ale niekto iný stál na čele jej kandidátky. Aké zúfalstvo dezorientovaných to musí byť.

Avšak vskutku bizarným a presvedčivým znakom úpadku pravice je, keď excentrický činovník Dobrej voľby Radoslav Baťo, niekdajší šéfredaktor Trendu, podnikateľskej mediálnej bašty, poradca troch pravičiarov Radičovej, Kisku, Trubana (samozrejme, každý na svoj spôsob) verejne prezentuje a obhajuje ochotu spojiť sa so štepom ľavicového Smeru – Hlasom, ktorý sa vehementne hlási k sociálnej demokracii. Takto teda končia puncovaní pravičiari. Útlocitnejšiemu človeku by sa žiadalo, aby takúto aktivitu, keď už, verejne vyvíjal aspoň niekto neutrálnejší, napríklad predseda tejto „dobrej voľby“ Drucker, technokrat, ktorý hovorí viac o riešeniach ako o ideológii. Ale Baťo? Poradca hrobárov slovenskej politiky, osobitne tej pravicovej? Keď už nič iné, symbolicky je to kapitulácia pravice ako vyšitá a môže sa haliť do akéhokoľvek utilitárneho, pragmatického hávu.

Na druhej strane, aby sme boli spravodliví, ľavica to tiež nebude mať v sebe úplne vysporiadané, ak napríklad novopečená sociálna demokracia ústami Pellegriniho pripúšťa, že ľudia s pravicovým rodokmeňom z Dobrej voľby by sa mohli stať súčasťou Hlasu. Akoby sa predsedovi Hlasu pomiešal v hlave jeho súhlas s dodávkami zbraní Ukrajine, s ochotou dodávať muníciu rivalom zo Smeru. A Smer? Ani jeho nadbiehanie voličom z ultra-konzervatívneho spektra nevonia bohvieakým ľavičiarstvom.

Jednoducho, nikto akoby zrazu nevedel, či je chlapec alebo dievča. Čo je inak pre dnešnú dobu príznačné. Transrodové pokusy síce zatiaľ na Slovensku väčšinovo odmietame, ale tým transpolitickým sa darí výnimočne. Navonok to vyzerá tak, že pravica je v troskách. A za ľavicu sa vydáva kde kto, aj preto je možný ten zázrak, že sa takáto ľavica množí delením, na rozdiel od pravice, ktorá sa stráca spájaním.

Aj preto sa všetci pravoverní tlačia v strede, odkiaľ sa dá v prípade potreby urobiť krok doľava aj doprava a sú tak trochu dievčatami pre všetko – od OĽaNA až po Sme rodinu a cez rôzne tie jablká a hrušky, koalíciu modrých aj modrých bez koalície, kresťanských demokratov a najnovšie aj demokratov bez prívlastku, zato s celou paletou „nenahraditeľných“ ministrov, pričom jeden z nich – verný svojmu menu – hodnotovo zakvákal, že Slovensko je podľa neho krajina „vulgárna, hlučná, netolerantná, agresívna.“ Nuž, demokracia enem pro nás a naše deti.

Tak sa zdá, že pomaly celá naša politická scéna by si mohla dať do erbu čínske príslovie, že nezáleží na tom, či je mačka biela alebo čierna, keď chytá myši, tak je to dobrá mačka. Ale keby aspoň tie myši vedeli chytať.