Počas predchádzajúcich dní odvysielal najpopulárnejší televízny komentátor v USA Tucker Carlson na kanáli Fox News zábery z onoho 6. januára, ktorými silne sproblematizoval niektoré totemické tvrdenia o tomto „čiernom dni“ pre americkú demokraciu.
Prvé sa týka zosnulého policajta Briana Sicknicka. New York Times a politici demokratov vrátane Joea Bidena tvrdili, že hrdina Sicknick podľahol zraneniam, ktoré mu demonštranti zasadili ranami do hlavy (tvrdenie, že ho ubili hasiacim prístrojom, New York Times neskôr stiahol).
Carlsonom zverejnená sekvencia zachytáva akčného Sicknicka vo chvíli, keď s kolegami po dvoch hodinách vytláčal demonštrantov z Kapitolu von. Policajt na druhý deň zomrel na infarkt, k čomu nepokoje v Kongrese mohli prispieť, ale určite sa nestal obeťou priameho násilia.
Druhý kľúčový záber sa týka najznámejšieho demonštranta, muža do pása nahého, s vikinskými rohmi a pomaľovanou tvárou. „Šaman“ Jacob Chansley úmerne svojej „preslávenosti“ dostal skoro štyri roky väzenia. Z novozverejnených záberov však vyplýva, že sa v Kapitole nesprával ako Viking vo Francúzsku, ale dosť pokojne. Na záberoch pripomína turistu pri prehliadke významnej budovy, po ktorej ho dokonca sprevádzajú policajti.
Jeden z policajtov pre Chansleyho na chodbe skúšal otvárať rôzne dvere, aby do nich spoločne mohli vojsť. Takto turisticky sa vnútri parlamentu správala zrejme drvivá väčšina „povstalcov“. Pokiaľ je teda šaman Jacob symbolom vražedného povstania a útoku na parlamentnú demokraciu, zločinu porovnateľného s 11. septembrom, dokonca s Pearl Harborom (viceprezidentka Kamala Harrisová), nevypovedá to skôr čosi o egocentrickosti mnohých súčasných politikov?
Do tretice Carlson v pondelok uviedol na pravú mieru jeden rozšírený záber bezpečnostnej kamery, ktorého pomocou vyšetrovacia komisia Kongresu zosmiešňovala svojho kolegu Josha Hawleyho, ktorý sa radí k trumpovskému krídlu Republikánskej strany. Záber, na ktorom sa senátor Hawley mihne v behu, mal demonštrovať zbabelca, ktorý uteká pred demonštrantami po tom, čo ich svojimi výlevmi a pochybnosťami o férovom priebehu volieb pomohol rozzúriť. V skutočnosti je to len súčasť oveľa rozsiahlejšieho záberu, na ktorom polícia eskortuje klusom celú skupinu politikov.
Nikto nespochybňuje, že časť demonštrantov, hoci pomerne malá, sa správala agresívne, prevrhla zátarasy, rozbíjala okná, vykopávala dvere. Príslušné sekvencie televízne kanály vysielali neustále, v Amerike ich pozná každý. Tie zábery, ktoré odvysielal Carlson (sprístupnilo mu ich nové, republikánske vedenie Snemovne reprezentantov), dopĺňajú a významne menia obraz demonštrácie, po ktorej bolo stíhaných okolo 1 300 ľudí a riaditeľ FBI povýšil pravicový radikalizmus na jedno z hlavných nebezpečenstiev, ktorému USA čelia.
Nie je to prvýkrát, keď konzument hlavného prúdu môže preukázateľne zistiť, že sa mu systematicky klamalo. Tentoraz je to príležitosť o to významnejšia, do akých obrovských rozmerov predtým pokrokový establišment povýšil 6. január. A nejde len o politikov, redakcie veľkých amerických novín a televízií sa rozčuľovali na tým, ako mohol Carlson zábery získať. Niežeby im na tom prekážalo uprednostňovanie konkurencie, nie, prekážalo im akési ohrozenie národnej bezpečnosti. To je žurnalistika v poslednom ťažení. Pre normálneho konzumenta máme teda zlú správu: Ak vás dianie doma a ešte viac vo svete, ktoré už vôbec nemôžete sledovať inak ako sprostredkovane, zaujíma, musíte sa najneskôr odteraz spoľahnúť sami na seba, vyhľadávať si rôzne zdroje, používať sedliacky rozum.
Existuje taký nešťastný trend robiť z ľudí s nedôverou k oficiálnemu výkladu čohokoľvek prípady pre lekársku starostlivosť. Aj preto je práca silných individualít ako Tucker Carlson pomerne dôležitým korektívom týmto povýšeneckým „elitám“.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.