V Európe sú v súčasnosti už len dve krajiny, ktoré stále majú trest smrti. Ruská federácia, ktorá však uvalila na prax moratórium a nikoho nepopravila od roku 1996, a potom ešte Bieloruská republika. Teraz sa k nim prekvapivo pridalo Belgické kráľovstvo, aj keď akosi neplánovane. Vrahyňa Genevieve Lhermitteová požiadala o eutanáziu a vyhoveli jej. Fyzicky pritom bola zdravá a rozhodne neumierala.Prípad Lhermitteovej je obzvlášť tragický. Vo februári 2007 zavraždila svojich päť detí, najmladšie malo tri roky, najstaršie štrnásť, v čase, keď bol ich otec preč. Následne sa neúspešne pokúsila o samovraždu. Ženu odsúdili na doživotie, v roku 2019 ju úrady presunuli do psychiatrickej liečebne. Ide o desivú kauzu a vrahyne nám nemusí byť nijako ľúto. Je to však ďalší príklad toho, ako sa pôvodne dobre mienené zákony o eutanázii môžu zvrhnúť.Belgické pravidlá povoľujú eutanáziu v prípade neznesiteľného a nevyliečiteľného utrpenia, a to aj v prípadoch, že je to utrpenie iba psychické. Niet pochýb o tom, že Genevieve Lhermitteová bola hlboko narušená osobnosť, ktorá vo svojej hlave musela mať súkromné peklo. Zaklínať sa neznesiteľným a nevyliečiteľným utrpením môžu aj ľudia, ktorí nevyvraždili svoju rodinu, ale majú iba ťažkú psychickú chorobu.Zástancovia eutanázie vždy argumentujú tým, že má ísť o najposlednejšiu možnosť, o vyslobodenie pre tých trpiacich bez šance na zlepšenie, ktorí v dohľadnej dobe z tohto sveta rovnako odídu. Nikdy sa nepodarí udržať tieto požiadavky v stanovených mantineloch a okruh povolených prípadov sa rýchlo rozrastá.
Aj v prípade fyzického utrpenia je eutanázia pochybná. Lekárska veda kráča rýchlo dopredu a z nevyliečiteľnej choroby sa môže stať zvládnuteľný neduh. Záležitosti mysle sú však mnohokrát záhadnejšie a povoliť niekomu smrť, pretože vraj nemôže očakávať zlepšenie, sa javí ako obzvlášť nezodpovedné.
Od doby všeobecného rozšírenia kresťanstva je na Západe samovražda tabu. Cieľom vždy bolo tým chronicky psychicky chorým a trpiacim samovražednými sklonmi pomôcť. Ľudia, ktorí zabránia samovrahovi skočiť z mosta, sa právom oslavujú ako hrdinovia. Až povolenie eutanázie toto storočné tabu mení. Často sa vydáva za prejav súcitu a pomoci.
Zdravá spoločnosť sa však o svojich chorých stará. Hovorí im: Pomôžeme ti tvoje problémy prekonať, tvoj život má cenu, nie tu máš injekčnú striekačku s jedom. Dokonca aj v Kanade, kde tamojší systém takzvaného asistovaného umierania natoľko zdivočel, že v niektorých prípadoch nahrádza sociálnu starostlivosť, parlament jeho rozšírenie na ľudí psychicky chorých o rok odložil, aby mohol dôsledky patrične premyslieť.