Je správne, že celá výzva za 212 miliónov eur pôjde menším nemocniciam?
To vôbec nie je pravda. Z 850 miliónov eur, ktoré sú v pláne obnovy určené na novú sieť nemocníc, ide drvivá väčšina pre fakultné a univerzitné nemocnice. Súkromné by dostali maximálne 130 miliónov eur. Plán obnovy mal už v úvode parametre definované Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Jedným z hlavných parametrov bolo znižovanie regionálnych rozdielov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj zákon o optimalizácii nemocníc sa týka najmä menších nemocníc. Podľa mňa je jednoznačne správne, aby financie išli aj do menších ústavných zariadení.
Spomínate reformu nemocníc. Nie je logickejšie investovať peniaze práve do väčších nemocníc, kde sa majú centralizovať výkony?
Ťažšie výkony sa už aj dnes realizujú vo väčších nemocniciach, ale bez finančných prostriedkov. Dokopy 48 percent zdravotnej starostlivosti sa poskytuje v menších nemocniciach a po optimalizácii nemocníc to má byť až 60 percent. Štátne nemocnice majú možnosť získavať kapitálové prostriedky od štátu, čo tie menšie nemôžu. Aj oddlženie sa týka takmer úplne štátnych nemocníc, čo sú ďalšie peniaze, ktoré dostávajú navyše.
Ako hodnotíte, že exminister Vladimír Lengvarský rozhodol o úspešných žiadateľoch na poslednú chvíľu?
Exminister nerozhodol o ničom sám. Výzva bola daná v novembri 2022 a vláda odsúhlasila podmienku, že výzva bude platiť pre nemocnice I. a II. úrovne. Zariadenia, ktoré sa chceli o výzvu uchádzať, museli splniť veľmi náročné podmienky, ktoré schvaľovala Zdravotnícka implementačná agentúra a Inštitút zdravotných analýz. Následne to vyhodnocovali komisie na ministerstve zdravotníctva, ale ich zloženie nepoznáme. Podľa získaných bodov sa potom nemocnice umiestnili v rebríčku od 1. do 16. miesta. Exminister len podpísal ukončenie výzvy a zverejnil poradovník, ale svojvoľne nerozhodol o ničom.
Ako môžeme dnes vedieť, ktoré nemocnice sa smeli uchádzať o peniaze, keď sieť sa bude meniť? Nemocnica Poprad, ktorá dostala druhý najväčší obnos peňazí, už dnes avizuje, že chce z II. úrovne postúpiť do III. úrovne.
Chcieť môže, ale to neznamená, že sa to aj podarí. Zákon a vyhláška o optimalizácii siete nemocníc to umožňujú, ale podmieňujú to ďalšími parametrami, ako napríklad spádová oblasť, dostupnosť pre občanov, počty a rozsah výkonov. Nemocnice môžu svoju úroveň znížiť aj zvýšiť. Prehodnocovať a schvaľovať to bude každoročne kategorizačná komisia, ktorú nedefinujú politici, ale zákon.
Prečo potom dočasne poverený minister zdravotníctva Eduard Heger označil Lengvarského postup za neštandardný?
Heger dal preveriť, či celé konanie bolo v súlade so zákonmi. Výsledky auditu zatiaľ nepoznáme, ale Asociácia nemocníc Slovenska nemá informácie o tom, že by došlo k porušeniu zákona.
Máte informácie o prebiehajúcom audite?
Nemáme, len vieme, že sa má vykonať. Keďže vidíme, že je okolo toho veľa politiky a málo racionality, informovali sme, že oslovíme Európsku komisiu, aby na to dohliadala. Ide totiž o európske peniaze, ktoré majú znižovať regionálne rozdiely v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Logicky musia peniaze dostať aj menšie nemocnice, lebo v týchto regiónoch je zdravotná starostlivosť na nižšej úrovni než v tých bohatých.
Už ste eurokomisiu informovali?
Nie. Za Asociáciu zamestnávateľských zväzov sme požiadali ministra Hegera o stretnutie, na ktorom preberieme financovanie zdravotníckych zariadení v roku 2023 a opýtame sa aj na výsledky výzvy. Podľa toho sa zariadime.
Bol podľa vás tento audit potrebný?
My sme ho nezvolali a nemáme informácie o tom, že vo výzve bolo niečo nezákonné. Nemocnice sa len dozvedeli, či ich projekt uspel, alebo nie, bližšie podrobnosti nemáme.
Ako toto vyčkávanie vplýva na časové míľniky? Hrozí, že výzvu nestihneme?
Práve to je podľa mňa najväčší problém. Verejné obstarávanie na úspešných dodávateľov musí byť ukončené v prvom kvartáli 2024. Keďže ide o projekty nad päť miliónov eur, verejné obstarávanie bude trvať deväť až dvanásť mesiacov, lebo v zmysle legislatívy sa to nedá skrátiť. To ešte predpokladáme, že jednotlivé firmy sa nebudú odvolávať a dávať námietky. Rozhodnutie musí teda padnúť do konca marca 2023, inak nestihneme vysúťažiť dodávateľov. Ak to nestihneme, celá výzva buď padne a občania z toho nebudú mať nič, alebo dostaneme obrovské sankcie.
A čo ak Heger po audite výsledky výzvy zruší?
To sa nedá len tak. Nemocnice, ktoré pôvodne uspeli, zvolajú komisiu a budú žiadať vysvetlenie.
Ak sa vypíše nová výzva?
Tak hrozia Slovensku súdne spory. Navyše, nová výzva bude trvať tiež aspoň dva mesiace. Skončí teda niekedy na prelome mája a júna tohto roku a to už víťazi s istotou nebudú môcť výzvu zrealizovať a peniaze budeme musieť vrátiť Európskej komisii.
Čiže máme tri týždne na ukončenie výzvy, inak prídeme o 212 miliónov?
Áno. Ak sa audit neukončí, je veľmi pravdepodobné, že občania o tieto peniaze prídu. Nebudú žiadne kvalitnejšie a lepšie nemocnice. Nakoniec to najväčšmi pocíti pacient v Slovenskej republike.
Ako ovplyvní zmena na ministerskom poste plnenie výzvy? Proces je pozastavený a čaká sa na nového štátneho tajomníka, ktorý má nastúpiť až 14. marca.
Pýtate sa na nesprávnom mieste. My nemáme žiaden dosah na to, kedy štátny tajomník nastúpi do funkcie. Každé otáľanie znásobuje riziko, že proces nestihneme a prídeme o peniaze.