Mnoho indícií sa prikláňa k prvému scenáru. Silicon Valley Bank skutočne predstavuje pomerne špecifickú finančnú inštitúciu. Zameriavala sa až príliš koncentrovane na mladé technologické firmy. Tie sú všeobecne vysoko citlivé na rast úrokových sadzieb v ekonomike. Bola tak zraniteľnejšia ako iné banky tvárou v tvár vysokoinflačnému prostrediu, ktoré sa americká centrálna banka už zhruba rok snaží rozptýliť rapídnym zdvíhaním svojich úrokových sadzieb.
Časť mladých technologických firiem, klientov banky, sa teraz nemôže dostať k svojim vkladom. Ďalším špecifikom Silicon Valley Bank je totiž nebývalo vysoký podiel nepoistených vkladov. Ten je dôsledkom toho, že v banke má relatívne vysoký podiel klientely zostatky presahujúce limit bežného poistenia vkladov.
Problémy sa netýkajú len mladých technologických firiem v USA. Zjavné sú aj inde vo svete, rovnako ako dôsledky samotného kolapsu Silicon Valley Bank.
Britská divízia spoločnosti Silicon Valley Financial Group, pod ktorej krídla Silicon Valley Bank spadá, sa teraz ocitá na prahu insolvencie. Už ďalej neotvára účty novým klientom a je len otázkou času, kým prestane riadne fungovať. Šéfovia zhruba 180 britských technologických firiem preto v sobotu listom požiadali ministra financií Jeremyho Hunta, aby do toho celého vstúpil. Pokiaľ o svoje vklady prídu, brandže britských technologických firiem sa vrátia o dvadsať rokov naspäť, upozorňujú. Mnoho firiem by vraj cez noc skrachovalo.
To však môže byť iba začiatok. Silicon Valley Bank mala pobočky v Číne, Nemecku, Dánsku, Indii, Izraeli či vo Švédsku.
Pondelok bude podľa šéfov technologických firiem na ostrovoch začiatkom skutočnej krízy, pokiaľ britská vláda nezasiahne.
Pokles cien amerických bánk
Keď americké úrady v piatok prevzali nad Silicon Valley Bank správu, značilo to prvý pád podobne veľkej a významnej banky v USA od roku 2008 a vtedajšej vrcholnej fázy finančnej krízy roku 2008.
Nervozita okolo Silicon Valley Bank už vo štvrtok sťahovala dole americké bankové tituly. Napríklad najväčšia americká banka JP Morgan Chase stratila vyše päť percent. V piatok však pridala zhruba 2,5 percenta. Rast pred víkendom vykázali aj akcie ďalšej veľkej americkej banky Wells Fargo. Ďalšie spravidla menšie a často regionálne orientované banky v USA, medzi ktoré patrila aj Silicon Valley Bank, však klesali aj v piatok.
To znamená, že trh sa obáva „rozliatia“ krízy okolo Silicon Valley Bank, ale zatiaľ skôr len v segmente malých a stredne veľkých amerických bánk. Najväčšie bankové domy v USA, ktoré majú zároveň silnú medzinárodnú angažovanosť, zatiaľ v očiach trhu zostávajú voči možnému zásadnejšiemu otrasu amerického bankovníctva do značnej miery imúnne. To signalizuje, že prípadná americká banková kríza by nemala prerásť do medzinárodných rozmerov a nemala by sa tak napríklad týkať európskych bánk vrátane tých českých.
Bankové tituly obchodované na pražskej burze však v piatok napriek tomu strácali. Erste Bank najmä práve v dôsledku diania v USA odpísala cez štyri percentá, Komerční banka necelá dve a Moneta bezmála jedno percento. Tieto poklesy sú však zatiaľ skôr dôsledkom len určitej negatívnej psychologickej vlny, ktorá môže rýchlo opadnúť, ak kolaps Silicon Valley Bank zostane ojedinelým javom, prípadne pokiaľ neprerastie na rozsiahlejšiu krízu amerického bankovníctva, ktorá by sa dotkla aj tamojších najväčších bánk, tých už spomínaných svetovo významných.
Startupy v dobe inflácie sú zraniteľné
Silicon Valley Bank už v stredu minulý týždeň šokovala trhy nečakaným vyhlásením, že musí svoj kapitál zvýšiť pod ťarchou vzniknutých nepriaznivých okolností. Zhmotnilo sa totiž riziko orientácie na startupy, ktorým vysokoinflačné prostredie škodí obzvlášť závažne.
V dôsledku zvýšenia kapitálu mala banka v úmysle vydať nové akcie. Získaným kapitálom zamýšľala zaceliť stratu plynúcu z rozpredaja cenných papierov, napríklad dlhopisov vlády USA. Tie musela núdzovo a so stratou predať, aby obstarala prostriedky svojej klientele, teda oným startupom, ktoré v podmienkach zvyšujúcich sa úrokových sadzieb upadajú do nečakane značných strát.
Tieto straty oslabovali kapitálovú pozíciu samotnej Silicon Valley Bank. Najmä v dôsledku jej stredajšieho vyhlásenia sa začali objavovať vážne pochybnosti o jej finančnej kondícii a objavili sa správy o masových výberoch vkladov jej klientely, ktoré daným startupom odporúčali aj ich investori, často prominentné mená brandže rizikového kapitálu, ako je Peter Thiel.
V dôsledku nastal takzvaný „run na banku“, pri ktorom sa klienti snažia húfne a v panike vybrať svoje vklady. V priebehu takejto situácie je vážne otrasená dôvera v danú banku a tá tým okamihom prakticky prestáva byť schopná plniť svoju základnú úlohu, pretože dôvera je v bankovníctve všetkým. Vo štvrtok minulý týždeň sa v dôsledku toho prepadli akcie banky o 60 percent. A v piatok muselo byť obchodovanie s nimi pozastavené.
Americké banky všeobecnejšie začínajú poriadne pociťovať ťarchu vysokých úrokov, z ktorých ešte vlani tak dobre žili. Na jednej strane ich do tiesne vháňa nutnosť ísť s úrokmi na vkladoch vyššie, aby zamedzili historicky nebývalému odlivu peňazí sporiteľov, vlani najväčšiemu od roku 1948. Na druhej strane je potrebná obozretnosť vo zvyšovaní úrokov na úveroch. A vôbec v samotnom poskytovaní úverov. Veď pokiaľ v USA udrie recesia, rozpožičiavané peniaze už banky nemusia nikdy uvidieť, a to v celkom rozsiahlej miere.
Inverzia na dlhopisovom trhu
Nepriaznivú správu ohľadom hroziacej recesie prinášajú bankám dlhopisové trhy. Sú v takzvanej inverzii. Obvykle je to tak, že úrok na dlhopisoch s dlhším obdobím do splatnosti je vyšší ako úrok na dlhopisoch s kratším obdobím do splatnosti. Už len preto, že vzdať sa svojich peňazí na dlhší čas je rizikovejšie, ako ich oželieť na kratší čas. V dlhšom horizonte môže prirodzene dôjsť k problému skôr. Ak však panuje oná inverzia, je to mimoriadne inak. Opačne.
A presne to sa teraz v Spojených štátoch deje. Úrok na dvojročnom dlhopise vlády USA minulý týždeň – prvýkrát od roku 1981 – vyskočil o viac ako celý jeden percentuálny bod nad úrok na desaťročnom dlhopise tej istej vlády. To znamená, že investori pomerne výrazne presúvajú peniaze z dvojročných do desaťročných dlhopisov, pretože v období najbližších práve zhruba dvoch rokov sa obávajú závažného útlmu americkej ekonomiky.
Tento prepad, ako sa obávajú, spôsobí americká centrálna banka, ktorá nakoniec nebude mať inú možnosť, ako s pretrvávajúcou infláciou skoncovať prechodným výrazným zvýšením základnej úrokovej sadzby a súvisiacim vyvolaním recesie.
To je teda len ďalší bolehlav pre americké banky. So vzostupom úrokov centrálnej banky rastú úroky na medzibankovom trhu. V jeho rámci si jednotlivé komerčné banky vzájomne krátkodobo požičiavajú, aby vykryli momentálne potreby financovania. Medzibankový trh v USA teraz vykazuje najvyššie úrokové sadzby od sklonku roku 2007, od obdobia pred úderom svetovej finančnej krízy. Tú odštartovali práve problémy amerických peňažných ústavov.
Banky sú teda približujúcou sa úrokovou inverziou poškodené obzvlášť ťaživo. Samy si na medzibankovom trhu požičiavajú za „krátke“ úroky, zatiaľ čo úvery poskytujú dlhodobo. Napríklad hypotéky aj na niekoľko desiatok rokov.
Ak teda kvôli inverzii rastú krátkodobé úroky, bankám mizne príležitosť zisku hneď z viacerých dôvodov. Na medzibankovom trhu im kvôli rastu krátkodobých úrokov stúpajú náklady krytia dlhodobých úverov. A úrok na dlhodobom úvere nemôžu zvýšiť tak, ako by chceli. Keď s ním pôjdu hore príliš, budú investori o to viac hľadať príležitosť v dlhodobých dlhopisoch. Ich úroky na rozdiel od tých na krátkodobých dlhopisoch nerastú, čo je práve ďalší zdroj onej nebývalej inverzie.
S rastom úrokov na krátkodobých dlhopisoch zároveň stúpa atraktivita týchto nástrojov v očiach sporiteľov, ktorí do nich v historicky bezprecedentnej miere presúvajú svoje prostriedky z bankových účtov. To banky, ako už vieme, núti ísť hore s úrokom na vkladoch, čo ďalej znižuje priestor na ich zisk. V krajnom prípade takáto situácia môže doviesť banku až k fatálnemu pádu, ako dokazuje piatkový kolaps Silicon Valley Bank.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.