Smernica o energetickej hospodárnosti budov vznikla na pôde Bruselu už pred istým časom. Jej cieľom je zvýšiť úspornosť budov a znížiť spotrebu energií a množstvo emisií, ktoré v súvislosti s prevádzkou budov vznikajú. Z návrhu, ktorý bol predložený ešte v decembri 2021, vyplývalo, že do 1. januára 2027 by všetky komerčné alebo verejné budovy museli dosiahnuť aspoň triedu F na stupnici energetickej efektívnosti EÚ a potom stupeň E do 1. januára 2030.
Obytné budovy (domy alebo byty) mali dostať viac času, pričom do 1. januára 2030 sa mala dosiahnuť trieda F a do 1. januára 2033 energetická trieda E. Pri hodnotení energetickej náročnosti budov sa používa harmonizovaná európska stupnica, kde najhoršia trieda G zodpovedá 15 percentám najmenej úsporných budov a trieda A zodpovedá budovám s nulovými emisiami.
Podľa pôvodného návrhu sa mohla každá krajina EÚ rozhodnúť o akýchsi „spúšťacích bodoch“ povinnej renovácie – napríklad pri predaji domu alebo v prípade prenájmu.
Nový ambicióznejší návrh
Momentálne sa však celá smernica aktualizuje. Dôvodom je dodržanie klimatických cieľov EÚ stanovených do roku 2030. Podľa nemeckých médií hrozia mnohým majiteľom nehnuteľností povinné rekonštrukcie. Z návrhu smernice EÚ totiž vyplýva, že všetky budovy by mali do desiatich rokov dosiahnuť optimálnu energetickú hospodárnosť triedy D.
Prvým cieľom je, aby všetky európske budovy dosiahli do roku 2033 stupeň energetickej účinnosti D na stupnici od A po F. Do roku 2050 by mali byť všetky budovy klimaticky neutrálne, informoval portál Euractiv.
Podľa nového návrhu smernice tak budovy so stupňom energetickej hospodárnosti E, F a G nebudú do desiatich rokov spĺňať požiadavky. Postihnuté môžu byť najmä južné štáty, kde zatepľovanie mnohokrát nemá zmysel a kde je značný počet historických budov. V Nemecku sa zase opatrenie dotkne najmä vidieckych oblastí a periférií.
"Táto ideologicky vynútená rekonštrukcia je útokom na vidiecke oblasti. Takto sa vytvárajú regionálne krízy v oblasti nehnuteľností," varoval nemecký europoslanec Markus Pieper.
Milióny majiteľov domov v Európe by tak museli čochvíľa vymieňať okná, inštalovať solárne panely na strechy či zaizolovať fasády. To by so sebou prinieslo značné náklady. "Je to politika ako z krajiny kukučiek. Nie je ani prijateľná, ani uskutočniteľná," sťažuje sa v denníku Bild Kai Warnecke, šéf nemeckého združenia vlastníkov nehnuteľností Haus&Grund. Združenie sa pre nový návrh obáva nákladov vo výške 15- až 100-tisíc eur na jednu bytovú jednotku.
Spôsob, ako dosiahnuť stanovené ciele, by mali mať krajiny vo vlastných rukách
O penalizácii za nesplnenie podmienok by mali separátne rozhodovať jednotlivé členské krajiny. "Návrh Komisie poskytuje krajinám flexibilitu, pokiaľ ide o to, aké opatrenia chcú zaviesť na dosiahnutie cieľov stanovených v smernici," uviedla Európska komisia na žiadosť nemeckej tlačovej agentúry DPA.
V návrhu sa však nepredpokladajú tvrdé opatrenia, ako vyvlastnenie, zákaz používania či zákaz prenájmu alebo predaja. Podľa nemeckých médií však musia byť opatrenia primerane účinné. Do úvahy by prichádzali pokuty alebo zvýšenie daní za domy s nízkou energetickou účinnosťou.
Časť politického spektra je proti
O návrhu Komisie má v utorok (14. marca) hlasovať Európsky parlament. Jeho výsledok je však zatiaľ otázny. Proti úpravám smernice sa totiž ohradilo pravicové spektrum europarlamentu. Zákonodarcom sa nepozdávajú minimálne štandardy energetickej hospodárnosti budov, žiadajú viac výnimiek pre členské štáty a zrušenie pokút.
Proti je napríklad pravicová Identita a demokracia (Identity and democracy) či Európski konzervatívci a reformátori (European Conservatives and Reformists), informuje Euractiv. Obe zoskupenia vzniesli proti návrhu niekoľko desiatok námietok.
Návrh však kritizoval aj zákonodarca z nemeckej liberálnej strany FDP Andreas Glück. Ten podľa portálu žiadal „viac flexibility, pokiaľ ide o možné úpravy minimálnych noriem energetickej hospodárnosti“. Jeho cieľom je, aby mohli členské krajiny žiadať o dočasné výnimky. Vo vyjadrení pre denník Bild vyzval, aby sa budovy renovovali predovšetkým na juhu a východe Európy, kde sú v horšom stave a menej úsporné.
Návrh smernice Európskym parlamentom prešiel, väčšina Slovákov hlasovala za
Európsky parlament v utorok (14. marca) schválil svoj postoj k smernici o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) a pred rokovaniami s krajinami EÚ stanovil ambicióznejšie stanovisko. Za návrh hlasovalo 343 poslancov, proti ich bolo 216 a 78 poslancov sa zdržalo hlasovania. Návrh prešiel parlamentom bez výrazných zmien. Podstatné boli najmä dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, jeden na udelenie neobmedzených výnimiek a druhý na odloženie renovácií. Obidva však neprešli.
"Nemali by sme sa snažiť formovať spoločnosť, aby sme ju pripravili na zmenu klímy pomocou zákazov a nátlaku. Musíme nájsť rozumnejšie riešenia," skonštatovala po hlasovaní Angelika Nieblerová, nemecká zákonodarkyňa z Európskej ľudovej strany (EPP).
Od roku 2028 by tak mali mať všetky nové budovy nulové emisie. Na tie, ktoré vlastnia, používajú alebo prevádzkujú orgány verejnej správy, sa táto požiadavka bude vzťahovať už od roku 2026. Ak je to technicky vhodné a ekonomicky uskutočniteľné, do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami.
Obytné budovy majú prejsť významnou renováciou do roku 2032. Mali by dosiahnuť triedu energetickej hospodárnosti na úrovni minimálne E a do roku 2033 dosiahnuť aspoň triedu D.
Zo Slovákov v Európskom parlamente hlasovali za návrh Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Miriam Lexmann, Peter Pollák, Ivan Štefanec a Michal Wiezik. Proti návrhu boli štyria slovenskí europoslanci – Monika Beňová, Eugen Jurzyca, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík. Zdržal sa Robert Hajšel. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka nebol na hlasovaní prítomný.
Ako argumentujú slovenskí europoslanci
K tejto téme sa pre spravodajcu TASR vyjadrili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií.
Eugen Jurzyca (SaS) skonštatoval, že je dobrý nápad mať energeticky účinnejšie budovy, ako však upozornil, návrh pripúšťa viaceré výnimky, najmä v prípade starších budov, kde odstránenie uhlíkových emisií je sedemkrát drahšie ako pri schéme emisných povoleniek. "Treba budovy porozdeľovať a tam, kde je to efektívne, rekonštruovať," uviedol. Dodal, že Slovensko sa musí vyvarovať toho, aby zatepľovanie budov meralo cez počet štvorcových metrov zateplenej budovy namiesto toho, aby meralo zateplenie cez ukazovateľ energetickej efektívnosti. "Potrebujeme mať zateplené budovy, nie iba zrekonštruované plochy budov," odkázal.
Michal Wiezik (PS) privítal výsledok, ktorý sa podarilo EP vyrokovať pri energetickej efektívnosti budov. Zateplenie budov je podľa neho dobré pre planétu, lebo povedie k menším uhlíkovým emisiám, dobré pre energetickú nezávislosť, lebo podporí využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie a budú to úspory a nižšie ceny vstupných energií.
"Myslím si, že je to dobrý smer, ktorým by sme mali ísť." povedal. Kriticky však vníma spôsob, akým túto podporu nastavila slovenská vláda, lebo finančné prostriedky sú vyplácané po renovácii budov, čo vyhovuje developerom, ale nie ľuďom v pásme energetickej chudoby, ktorých takýto prístup odradí od renovácií budov. "Namiesto tisícok úspešných žiadostí sme mali pár desiatok," upozornil. Dodal, že najväčšiu štátnu pomoc by mali mať tí najnúdznejší, bez spoločnej účasti a spätného vyúčtovania.
Monika Beňová (Smer-SD) skritizovala slovenský envirorezort, že nedokázal využiť pol miliardy eur cez plán obnovy na tepelnú rekonštrukciu budov. Vláda to podľa nej nezvládne ani do konca volebného obdobia. "Zatepľovanie a efektivita budov je jeden z dôležitých nástrojov na naplnenie cieľov, aby sme do roku 2030 mohli znížiť uhlíkové emisie o 55 percent. Môj názor je, že sa nám to nepodarí. Okolnosti sa dramaticky zmenili a mnohé krajiny sa vrátili k vykurovaniu uhlím. Ale zatepľovanie budov je jedna z aktivít, ktoré by sa dali zrealizovať," uviedla.
Martin Hojsík (PS) tvrdí, že je načase prestať plytvať energiou v budovách, a aby sa zabránilo tepelným únikom treba využiť nielen peniaze z plánov obnovy, ale aj z eurofondov a milióny eur, ktoré má každoročne štát k dispozícii z predaja emisných povoleniek. "Toto všetko by malo pomáhať predovšetkým ľuďom s nízkymi príjmami, zatepliť a zmodernizovať svoje domy. Mať kvalitnejšie bývanie s nižšími cenami za energie," opísal situáciu.
Vyslovil sa za prijatie európskeho zákona o energetickej efektívnosti, pričom v popredí musí byť nebyrokratický prístup pri pomoci tým najchudobnejším, čo vníma ako veľký problém Slovenska. Priznal, že nie všetky politické frakcie v EP podporujú tento návrh, ktorý je už veľkým kompromisom s mnohými výnimkami. Upozornil, že ak by tých výnimiek bolo priveľa, tak by reforma nemala zmysel a zostala iba zdrapom papiera.
Peter Pollák (OĽaNO) pripomenul, že 40 percent energií spotrebuje EÚ pri využívaní administratívnych a súkromných budov a že budovy vyprodukujú 36 percent skleníkových plynov. "Je nevyhnutné, aby EÚ, ale aj Slovensko, našli dostatok odvahy a odstránili všetky byrokratické procesy k tomu, aby podpora na renováciu budov bola prístupná komukoľvek, aj tým, ktorí dnes na to peniaze nemajú, ale majú snahu budovu zlepšiť," upozornil na problém s takzvaným štartovným, čiže zdrojmi, ktoré ľudia musia mať pred modernizáciou energeticky neefektívnych budov.
Smernicu musia ešte odsúhlasiť členské štáty. Sformovala sa proti nej silná koalícia
Skutočnosť, že Európsky parlament dokázal schváliť svoj návrh napriek určitým obavám v rámci skupín, mu podľa portálu Euractiv dáva silnejšiu pozíciu pri rokovaniach s krajinami EÚ.
"Teraz prejdeme k trojstranným rokovaniam," povedal Cuffe. "My, vyjednávači Parlamentu, sme odhodlaní chrániť úspechy, ktoré sme doteraz dosiahli," zdôraznil írsky europoslanec.
Proti členským štátom to však bude ťažký boj, keďže proti povinnej renovácii jednotlivých budov sa striktne stavia veľká koalícia najmenej 16 krajín. Taliansky minister energetiky Gilberto Pichetto po hlasovaní v Štrasburgu povedal: "Smernica schválená v Európskom parlamente je pre Taliansko sklamaním. Tak ako doteraz, budeme aj naďalej bojovať na obranu národných záujmov."