Čaputová a Pavel. Aký krásny pár

Je dobre, že sa šiel do Bratislavy oficiálne predstaviť, robili to tak aj jeho predchodcovia. Horšie je, s akým odhodlaním sa Pavel na slovenskej politickej scéne doslova zavesil na svoju kolegyňu Zuzanu Čaputovú. Spájajú ich vraj rovnaké hodnoty, oznámila slovenská prezidentka. Chcú spolu cestovať, nielen v dohľadnej dobe na Ukrajinu, čo ako jednorazové gesto dáva zmysel, ale do budúcna aj na rôzne medzinárodné stretnutia – v OSN, v EÚ, NATO. Nie je žiadny dôvod, aby jedna hlavu štátu brala druhú hlavu štátu akoby stopom, pokiaľ si nechceme pripustiť, že tu ide hlavne o príspevok do pomyselnej súťaže Česko-Slovensko hľadá superpár.

Prezidenta s prezidentkou spája nielen podpora Ukrajine brániacej sa Rusku, ale aj dosť obsesívny boj proti akýmsi dezinformáciám (vraj by sme im mohli, Česi a Slováci, vzdorovať spoločne) alebo záujem o LGBTQ agendu. Čaputová využila nedávne vraždenie pred bratislavským klubom Tepláreň na škandalizáciu konzervatívcov a ich údajnej homofóbie. Pavel teraz pred Tepláreň dorazil tiež. Podporil adopciu detí homosexuálnymi pármi. Skutočne majú takéto témy tvoriť česko-slovenské vzťahy?

Oparom pražského podhradia, ktoré počas prezidentovania Miloša Zemana malo vo zvyku hľadať na Bratislavskom hrade jeho šľachetný protipól, to nie je dobre viditeľné. Ale Zuzana Čaputová nemá už na Slovensku takú silnú pozíciu ako predtým. Ďalšie prezidentské voľby budúci rok môže podľa okolností ľahko prehrať. Nedávno si na ňu v prieskume, v ktorom sa respondentov pýtali, kto by bol pre nich prvou voľbou na prezidenta, spomenulo 18 percent Slovákov (prieskum mal metodické slabiny, Čaputová ďalšie mená výrazne porazila, ale na úradujúcu prezidentku je to prekvapivo málo). Prezidentkina faktická strana Progresívne Slovensko dosahuje desať až dvanásť percent.

A čo ak parlamentné voľby na jeseň vyhrá nesympatický oportunista Robert Fico? Bude sa potom náš prezident slovenskému premiérovi okázalo vyhýbať? Je pravda, že to bol Fico, kto na Pavla zaútočil prvý (strieľal cez neho na Čaputovú), ale má sa český prezident nechať strhnúť k výroku, že vývoj na Slovensku je „znepokojivý a mali by sme ho pozorne sledovať“? To je takmer Pavlova obdoba „králikární na Petržalke“, ktorými Václav Havel na konci roku 1989 nešťastne popísal sídlisko v Bratislave, a indícia, že prezident nedoceňuje, ako veľmi boli a do istej miery Slováci stále sú citliví na poznámky z českej strany.

Stavať bilaterálne vzťahy na skutočnosti, že mám s jedným politikom partnerskej krajiny takmer zhodné vnútropolitické názory, je začiatočnícka chyba. V zahraničnej politike sa nemoralizuje a neriešia sa civilizačné dilemy, bodka. Človek sa môže len čudovať, prečo to priateľ na telefóne, niekoľkonásobný veľvyslanec Petr Kolář, prezidentovi nevysvetlil a prečo ho do toho zrejme sám dotlačil. Je to aj pokus dištancovať sa pred zrakmi Západu od zlej časti Vyšehradu (Maďarska aj Poľska) vytvorením slovensko-českého tandemu s dvoma ľudskými tvárami.

Tu nový prezident trochu tápe. Nestala sa žiadna dráma, môže sa učiť za chodu. Musel by však mať niekoho, kto ho na tie začiatočnícke chyby upozorní.

Text bol pôvodne publikovali na webe Echo24, bol redakčne upravený a vychádza so súhlasom redakcie.