Stredné zdravotnícke školy nemôžu prijímať viac žiakov. Chýbajú im priestory aj učitelia, rezort to dlhodobo nerieši

Novela zákona majúca nariadiť trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľov nemocníc, ktorí úmyselne dlhodobo porušujú povinnosť zabezpečiť dostatok zdravotníkov, je pálčivou témou posledných dní.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský sa na utorňajšom stretnutí nedohodol s dočasne povereným ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. Odmietol jeho alternatívu zabezpečiť personálne normy zákonom a pravidelné kontroly týchto noriem v nemocniciach. 

Podľa šéfa odborárov neplatí, že riaditelia nemocníc nemôžu niesť trestnú zodpovednosť za nedostatok lekárov a sestier, lebo to spôsobil štát. Opak je podľa neho pravdou.

Riaditelia môžu za to, že zdravotnícke školy majú málo žiakov

Visolajský svoj názor podložil zaujímavým argumentom. Riaditelia, ktorí šetria, a preto neprijímajú nedostatkový personál, hoci sa do nemocnice hlási, podľa neho vytvárajú dlh aj na ďalšie roky.

Hoci nám chýbajú tisíce zdravotníckych pracovníkov, na pracovných portáloch možno nájsť nanajvýš pár stoviek inzerátov. Pre nízku ponuku práce potom stredné zdravotnícke školy musia prijať menej záujemcov, ako sa prihlásilo. Prečo?

„Lebo počet novootvorených študijných miest stredným školám kraje otvárajú aj na základe dopytu – hlásených voľných pracovných pozícií. Ak kraj eviduje malý záujem o danú pracovnú pozíciu (oficiálny dopyt zamestnávateľov – nemocníc – po danej profesii je malý), prispôsobí tomuto dopytu aj počet prijatých na danú strednú školu,“ vysvetľuje Visolajský.

Takmer všetky stredné zdravotnícke školy mohli prijať menej záujemcov, ako sa prihlásilo. Presné počty žiakov, ktorých môžu slovenské stredné školy prijať, lebo ich odsúhlasil zriaďovateľ a počet záujemcov na jednotlivé odbory je zverejnený na stránke školského výpočtového strediska. 

Vec sa má však tak, že stredné školy sú s počtom prijatých študentov spokojné. Vzdelať ich viac nedokážu, lebo na to nemajú podmienky.

Nemajú zákonom stanovené kompetencie, a preto ich nechcú zamestnať

Riaditeľ Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR Miroslav Sekula pre Štandard hovorí, že oproti minulým rokom sa situácia s prijímaním žiakov zlepšila. „Jednotliví zriaďovatelia vyšli v ústrety ministerstvu zdravotníctva a zvýšili počty žiakov, ktorých môžeme prijať,“ hovorí.

Priznáva však, že keby sme chceli vyriešiť akútny nedostatok personálu na Slovensku, bolo by treba prijímať výrazne viac školákov. To sa však nedá bez spolupráce štátu.

Akútny nedostatok zdravotníkov by mohol štát aktívne riešiť náborovou kampaňou podobne ako v Česku – Studuj zdrávku.

Ministerstvo zdravotníctva podľa neho nemôže každý rok meniť názov zdravotníckeho povolania, pre ktoré pripravujú žiakov, a musí vyriešiť legislatívne nedostatky. Ten sa totiž menil zo „zdravotnícky asistent“ na „praktickú sestru – asistenta“. Aj ostatní riaditelia súhlasia, že „pojmová vojna“ oslabuje záujem žiakov a komplikuje ich nástup do pracovného vzťahu.  

Nemocniciam dnes chýba predpis, koľko praktických sestier – asistentov má pracovať na jednotlivých oddeleniach podľa počtu lôžok. „Máme účinnú len starú legislatívu, ktorá hovorí o zdravotníckych asistentoch, ale toto povolanie už neexistuje, navyše je v personálnom normatíve nahraditeľné sanitárom. Pre poskytovateľov je potom problém prijať zamestnancov, ktorí nie sú v personálnych tabuľkách,“ vysvetľuje Sekula.

Chýba aj vyhláška o rozsahu kompetencií povolania praktická sestra – asistent. Vedenie nemocníc teda nemá čierne na bielom, že môžu napríklad pichať injekcie či odoberať krv.

Riaditelia sa preto sústredia najmä na nábor zdravotných sestier, lebo ich vedia zapísať do kolónky normatívov. Všeobecné sestry však musia mať minimálne prvostupňové vysokoškolské vzdelanie, a preto trvá roky dostať ich do systému.

Podľa Sekulu je potrebné doplniť kompetencie praktických sestier, ktoré vzdeláva 28 škôl a stačí im stredoškolské vzdelanie. Ak sa zmenia personálne normatívy praktických sestier – asistentov, zvýši to aj dopyt po nich v nemocniciach, lebo riaditelia budú vedieť, koľko ich reálne potrebujú pri lôžku. Dovtedy nemá podľa Sekulu zmysel vzdelávať ich viac, ak nevedia, či a kde sa budú môcť zamestnať.

Obe legislatívne normy rezort pripravuje a v apríli by mali ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Asociácia zatiaľ nevidela ani návrh vyhlášky, ale vraj by mala zaistiť, aby absolventi stredných zdravotníckych škôl boli maximálne využiteľní pre poskytovateľov. Ministerstvo, žiaľ, stále nemá schválenú stratégiu pre optimalizáciu ľudských zdrojov.

Žiakov niet kde vzdelávať

Štát by teda potreboval prijímať do učebného procesu viac zdravotníkov, ale nevytvára školám podmienky. Podľa riaditeľov nestačí len pochabo prijať žiakov, ale aj myslieť na podmienky, v ktorých sa budú učiť. 

„Musíme zohľadňovať priestorové možnosti aj možnosti praxe v nemocnici. Nepociťujeme, že by nám nedali toľko žiakov, koľko by sme reálne vedeli vzdelať. Niekedy nám dajú aj viac školákov, než by sme chceli, inokedy zas o pár menej,“ hovorí Daniela Peclerová zo Strednej zdravotníckej školy Žilina.

Napríklad Stredná zdravotnícka škola v Nitre sídli v prenajatých priestoroch biskupstva Nitra na Farskej ulici od jej vzniku v 1946. „Budova školy a ďalšie prenajaté priestory nás dlhodobo limitujú v počte prijímaných žiakov na jednotlivé odbory. Každoročne je väčší dopyt ako ponuka voľných miest na prijatie. Škola nemá telocvičňu a jedáleň a Nitriansky samosprávny kraj to dlhodobo nevyriešil napriek môjmu úsiliu. Keby sme mali priestory, v dennom aj externom štúdiu by sme mohli otvoriť aj o tri-štyri triedy viac,“ myslí si riaditeľka školy Regina Sládečková.

Miroslav Bednár, riaditeľ Strednej zdravotníckej školy v Poprade, potvrdzuje, že dlhodobo prijímajú maximálny počet uchádzačov o štúdium, ktorých môžu kapacitne – priestorovo a personálne – zvládnuť. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal u nich v roku 2021 hĺbkovú kontrolu, z ktorej vyplynulo, že za sledované obdobie našlo uplatnenie na trhu práce alebo pokračovalo v štúdiu na vysokých školách zdravotníckeho zamerania viac ako 90 percent študentov, ktorých prijali na štúdium.

„Problém nastáva po ukončení vysokoškolského štúdia, keď mnohí vysokoškolskí absolventi odchádzajú do zahraničia. Aj tu treba hľadať dôvod personálnej poddimenzovanosti zdravotníckych zariadení,“ uzatvára Bednár.

Chýbajú učitelia

Záujem mladých nestačí, lebo je otázne, či by ich mal kto učiť. „Štát zvýšil mzdy nemocničným zdravotným sestrám, ale odborných učiteľov na stredných zdravotníckych školách sa toto prilepšenie netýka. Tí ostali v tabuľkovom normatíve pre pedagogických zamestnancov, hoci sú tiež plnohodnotnými zdravotnými sestrami. Riaditelia majú problém zohnať vyučujúcich, lebo nemocničným platom nedokážu konkurovať,“ vysvetľuje riaditeľ Michal Straka zo Strednej zdravotníckej školy Banská Bystrica.

Sekula potvrdzuje, že v menších mestách pribúda škôl, ktoré nevedia zohnať vyučujúcich. „Na pozícii sestry v nemocnici zarobí viac ako učiteľka. To sa týka aj lekárov, farmaceutov a iných zdravotníckych pracovníkov, ktorí by mali u nás vyučovať,“ konštatuje.

Eva Lakatošová, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy sv. Alžbety v Košiciach, upozorňuje, že počet školákov limituje aj fakt, že musia v 3. a 4. ročníku absolvovať prax. „Musím vopred zvážiť, či máme toľko zdravotníckych zariadení, v ktorých by mohli praxovať. V nemocniciach ubúda personálu a zatvárajú sa oddelenia. Jeden žiak má mať osemnásť hodín praxe týždenne a z triedy vytvorím šesť skupín, čo si vyžaduje aj viac učiteľov,“ hovorí Lakatošová s dôvetkom, že dokážu vzdelať približne toľko školákov, koľko aj prijímajú.