Za posledný rok zvyšovali centrálne banky po celom svete základné úrokové sadzby vysokým tempom. Svedčí o tom napríklad historicky najvyšší skokový rast kľúčovej úrokovej sadzby v eurozóne o 0,75 percenta, o ktorý sa postarala ECB rovno dvakrát – 27. júla a 14. septembra minulého roka. Aktuálne sa po štvrtkovom zvýšení zdvihla hlavná sadzba v eurozóne na úroveň 3,5 percenta.
Finančný sektor si však prechádza veľmi náročným a napätým týždňom. Po piatkovom bankrote Silicon Valley Bank, pondelkovom zatvorení Signature Bank sa v stredu o rozruch postarala švajčiarska banka Credit Suisse, ktorej hlavný akcionár odmietol vliať do banky ďalší kapitál.
Trhom sa následne prevalila vlna znepokojenia, ktorá vyústila zhruba do tretinového poklesu cien akcií a trhovej hodnoty švajčiarskeho giganta. Dospelo to až k tomu, že Švajčiarska národná banka avizovala, že Credit Suisse dodá potrebnú likviditu, pričom podľa najnovších správ by jej mala poskytnúť vyše 50 miliárd eur, čo trhy čiastočne upokojilo.
Hlavnou úlohou centrálnych bánk je však bojovať so zvýšeným rastom cien. Tvorcovia menovej politiky vo štvrtok (16. marca) posudzovali čerstvé štvrťročné hospodárske prognózy pre eurozónu. Tie by mali podľa Bloombergu vykazovať, že celková inflácia ustupuje rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo, no rast základných cien (bez potravín a energií) sa ukazuje odolnejší. Obchodná aktivita v eurozóne takisto rástla a zdá sa, že ekonomika je ešte stále prehriata. Zdá sa, že to podobne videli aj bankári v ECB a v otázke zvíťazil jastrabí pohľad na menovú politiku. Rozhodovanie ich však čaká aj do budúcna.
"Pre trh nie je dôležitejším prvkom marcové zvýšenie sadzieb, ale to, čo ECB signalizuje na máj a neskôr," povedal pre Financial Times ešte v pondelok Mark Wall, hlavný ekonóm Deutsche Bank. "Vzhľadom na to, že jastrabi (bankári podporujúci reštriktívnu monetárnu politiku) sú v kresle vodcu, očakávame ďalší viac-menej bezpodmienečný záväzok na opätovné zvýšenie o 50 bázických bodov v máji," doplnil.
Plán Európskej centrálnej banky zvýšiť úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov (0,5 percentuálneho bodu) bol pritom najmä po stredajších problémoch Credit Suisse otázny. Hrozba z USA sa preniesla omnoho bližšie. Analytici si podľa agentúry Bloomberg vôbec neboli istí, či sa štvrtkové zamýšľané zvýšenie skutočne uskutoční. Investori predpokladali zvýšenie v priemere o 40 bázických bodov, zatiaľ čo Bloomberg Economics a Deutsche Bank predpovedali len 25.
Bývalí úradníci ECB Vitor Constancio a Lorenzo Bini Smaghi predtým takisto skonštatovali, že odporúčajú maximálne štvrťpercentné zvýšenie. Podobne zmýšľal aj bývalý podpredseda Federálneho rezervného systému (Fed) Alan Blinder, ktorý pre televíziu Bloomberg povedal, že by tento mesiac ponechal náklady na pôžičky nedotknuté vzhľadom na možné dôsledky pre Európu v prípade bankrotu Credit Suisse.
V každom prípade platí, že Európska centrálna banka svojím jastrabím rozhodnutím minimálne naznačila, ako bude svojou politikou reagovať na problémy bánk. Tento verdikt pritom určite nebol posledným, ďalšie zasadnutia sa očakávajú koncom jari. Navyše, americký Federálny rezervný systém bude o úrokových sadzbách rozhodovať už o týždeň, pričom sa zatiaľ očakávalo, že ich ponechá na aktuálnej úrovni. Po štvrtkovom rozhodnutí ECB zvýšiť úrokové sadzby napriek napätiu na peňažných trhoch to však už nemusí byť na programe dňa.