Dilema centrálnych bankárov – bojovať s infláciou, aj keď inštitúcie naokolo kolabujú?

Za posledný rok zvyšovali centrálne banky po celom svete základné úrokové sadzby vysokým tempom. Svedčí o tom napríklad historicky najvyšší skokový rast kľúčovej úrokovej sadzby v eurozóne o 0,75 percenta, o ktorý sa postarala ECB rovno dvakrát – 27. júla a 14. septembra minulého roka. Aktuálne sa po štvrtkovom zvýšení zdvihla hlavná sadzba v eurozóne na úroveň 3,5 percenta.

Finančný sektor si však prechádza veľmi náročným a napätým týždňom. Po piatkovom bankrote Silicon Valley Bank, pondelkovom zatvorení Signature Bank sa v stredu o rozruch postarala švajčiarska banka Credit Suisse, ktorej hlavný akcionár odmietol vliať do banky ďalší kapitál.

Trhom sa následne prevalila vlna znepokojenia, ktorá vyústila zhruba do tretinového poklesu cien akcií a trhovej hodnoty švajčiarskeho giganta. Dospelo to až k tomu, že Švajčiarska národná banka avizovala, že Credit Suisse dodá potrebnú likviditu, pričom podľa najnovších správ by jej mala poskytnúť vyše 50 miliárd eur, čo trhy čiastočne upokojilo.

Hlavnou úlohou centrálnych bánk je však bojovať so zvýšeným rastom cien. Tvorcovia menovej politiky vo štvrtok (16. marca) posudzovali čerstvé štvrťročné hospodárske prognózy pre eurozónu. Tie by mali podľa Bloombergu vykazovať, že celková inflácia ustupuje rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo, no rast základných cien (bez potravín a energií) sa ukazuje odolnejší. Obchodná aktivita v eurozóne takisto rástla a zdá sa, že ekonomika je ešte stále prehriata. Zdá sa, že to podobne videli aj bankári v ECB a v otázke zvíťazil jastrabí pohľad na menovú politiku. Rozhodovanie ich však čaká aj do budúcna.