1. V pokľaku pred Pellegrinim
Prvý bod môžeme vybaviť stručne, je jednoduchý. Tento týždeň sa definitívne potvrdilo, že reči o Matovičovi v pozadí Hegerovej strany sú povera. Postaral sa o ňu samotný Matovič, keď si zasnívaný kreslil Hegerov projekt ako partnerský.
Boli to len zúfalé želania Matoviča, nie realita.
Prvé, čo urobil Heger v novom, prevažne progresívnom tíme „demokratov“, bol kopanec do Matoviča. Premiér vyhlásil, že chcú volebnú spoluprácu s partnerskými stranami, no nie s OĽaNO. Matoviča odkopol, ako mu kázali jeho noví páni. Bola to podmienka, pod akou zvolia Hegera za predsedu strany.
Druhý krok neurobil Heger, ale ďalší lídri jeho strany. Káčer tvrdí, že Pellegriniho Hlas je pre nich prijateľný. Na rozdiel od Obyčajných.
Podobne ako Káčer je nastavené prakticky celé vedenie strany Demokrati. Ich politika je rovnaká ako politika progresívcov, ktorí rátajú s Hlasom ako s možným partnerom do vlády. A Heger s tým nevie nič urobiť. Nemá na to…
Pre Matoviča to bola bolestivá rana. Dozvedel sa, že Hegerova strana vymenila Obyčajných za Pellegriniho. Čiže podľa Matoviča za „mafiu“. Na facebooku reagoval podráždene, písal o zrade, ktorú vraj čakal od ľudí v pozadí Hegera až neskôr, niekedy po voľbách. Nie okamžite.
Čakal zle.
Lebo ak Heger v niečom vyniká, tak v poslušnosti voči tým, ktorí ho držia za plece.
Progresívny prevrat, o ktorom sme písali pred týždňom, naberá kurz, ktorý je pre Obyčajných likvidačný.
2. Vláda v ilegálnej zóne
Ďalším sporom, do ktorého sa rozbehol Hegerov tím, je ponuka bojových lietadiel Ukrajine. Vláda avizuje, že pripravuje konečné rozhodnutie – napriek tomu, že na to nemá oprávnenie. Ústava odvolanej vláde zakazuje rozhodovať o zásadných otázkach zahraničnej a vnútornej politiky.
Atlantických hujerov vo vláde to však nijako nevyrušuje. Dostali úlohu dodať bojové lietadlá Ukrajine – hoci Spojené štáty a Spojené kráľovstvo podobnú žiadosť zamietli (z bezpečnostných dôvodov). Namiesto západných lietadiel Ukrajine ponúkajú migy z vazalských štátov východnej Európy. Slovenská vláda príkaz vzorne vykonáva. Ilegálnym spôsobom.
Takéto nehorázne lámanie zákona, ústavného poriadku a demokratických zásad sme nevideli ani za Mečiara, ani za Fica. Je to novinka v podaní servilnej strany, ktorá si hovorí Demokrati. A ktorá pred týždňom bez volieb obsadila vládu a kľúčové ministerstvá. Aby s uchom na telefóne vykonávala zadania…
Prezidentka, samozrejme, mlčí. Zmohla sa len na radu, aby sa našlo ústavne čisté riešenie.
Nestalo sa.
Väčšina parlamentu je proti tomuto riskantnému rozhodnutiu. Zmena ústavy, ktorá by ministrom rozviazala ruky, je dnes nepriechodná. Hegerova vláda – tá bez mandátu parlamentu (voličov) a bez oprávnenia – chystá svojvoľné rozhodnutie.
Ak to urobí, mala by sa za to niesť zodpovedať. A nielen politicky. Pretože jej politika smrdí prekračovaním právomocí. A zločinom proti demokratickému poriadku.
Pomoc Ukrajine predsa musí mať svoje hranice. Napríklad tie, ktoré celkom jasne definuje zákon (ústava). A potom aj tie bezpečnostné.
Je predsa neprijateľné, aby sa Slovensko vzdalo najskôr raketového štítu, potom bojového letectva – a aby sa tým odovzdalo do úplnej závislosti od pomoci zo zahraničia.
Takto provinčne a poddajne nekoná žiadna vláda v EÚ. Len tá akože slovenská.
3. Woke banka sa zobudila
Pred týždňom Američania oznámili najväčší krach banky od finančnej krízy 2008. Padla Silicon Valley Bank, ktorá sa špecializovala na IT firmy, start-upy a rizikové investície. Spolu s ňou sa zavrela aj banka Silvergate zameraná na kryptomenové firmy a Signature Bank.
Problémy potvrdila aj švajčiarska banka Credit Suisse.
Problémové banky buď skrachujú, alebo ich budú zachraňovať politickí lídri a vlády z vrecka daňových poplatníkov – ako sa to už pomaly stáva pravidlom.
Za finančnými problémami viacerých bánk sú zrejme dva hlavné faktory. Prvý je fundamentálny. Západný finančný systém, postavený na dlhoch a nezdravo (umelo) nízkych úrokoch, je pomerne krehký. Keďže prudká inflácia núti centrálne banky zvyšovať úroky a dvíhať cenu peňazí, viaceré banky a ich veľkí klienti sa dostávajú pod tlak.
Druhý faktor je ideologický. Podnikanie už nie je neutrálne a založené na suchých dátach – ako to bolo až do roku 2010. Od korporácií sa dnes čoraz viac vyžaduje, aby boli „woke“. Politicky uvedomelé. Majú podporovať LGBTI agendu, majú byť progresívne nastavené, majú bojovať proti systémovému rasizmu, byť zelené atď.
Kto sa ideologickému tlaku neprispôsobí, ten končí na zoznamoch podozrivých. A stáva sa terčom antikampaní a sťahovania investorov či inzerentov. Hrozilo to napríklad Facebooku, keď váhal s cenzúrou obsahu, ktorú požadovali progresívci. „Woke korporácie“ ako Starbucks a Microsoft sociálnu sieť varovali, že z nej stiahnu inzerciu.
Špeciálnym príkladom progresívnej, dúhovej a uvedomelej banky bola Silicon Valley Bank. V jej vedení pracovali „queer“ ľudia, ktorí boli fanaticky oddaní transrodovej politike.
Keďže progresívne hnutie je bigotné, hrozilo, že donedávna neutrálny biznis zdeformuje na svoj obraz. A presne to sa pravedpodobne stalo v Silicon Valley Bank. Ak investície a klientov preferujete podľa toho, či sú dostatočne „woke“, staré zásady podnikania idú bokom. A hlavné slovo má správny ideologický profil.
Nedialo sa to len v Silicon Valley Bank. Je to pomerne rozšírený jav v celom západnom biznisovom prostredí. Banky a korporácie povinne investujú do rodových a protirasistických školení svojich zamestnancov. Lektori ich učia, ako sa vyhýbať „systémovému rasizmu“ a rodovým predsudkom. Pravidlá obchodu sú často druhoradé.
Jednoducho: bigotný progresivizmus už neexpanduje len v politickom, aktivistickom a mediálnom prostredí, ale derie sa ďalej. Do škôl, do kultúry, do športu… A do firiem a bánk. Teda do prostredia, kde to môže mať ničivé následky.
Ešte v roku 2006 novinár David Sirota písal v súvislosti a érou fake news o dvoch svetoch. Jeden je firemný a obchodný, kde platia tvrdé dáta a matematické zákony. V tomto svete sa za chyby a omyly platilo. Manažér, ktorý robil pri podnikaní chyby, musel okamžite skončiť.
Druhý svet je mediálny a politický. Vyznačuje sa tým, že v ňom sa zodpovednosť za chyby nenosí. Naopak. Politici a novinári, ktorí klamali o zbraniach hromadného ničenia v Iraku (šírili fake news) boli podľa Sirotu povýšení. A tí s kritickým – a správnym – postojom boli vytláčaní na okraj.
Dnes, po 15 rokoch, už začínajú byť fake a pomýlené oba svety, politický aj obchodný.
V platnosti ostal len holý základ. V obchodnom svete po chybách sfanatizovaného „woke manažmentu“ nasleduje krach. Logicky a zákonite.
Alebo… Alebo aj nie. Ak mu príde na pomoc vládna dotácia, ktorá má zabrániť panike a finančnej kríze.
4. Atómovka Visolajského
Vo svete pomätencov ešte chvíľu ostaneme. Vláda má na stole kuriózny hlavolam. V memorande s lekárskymi odbormi sa zaviazala na niečo, čo je v plnom rozsahu šialené. Riaditelia nemocníc, ktorí nezabezpečia dostatok zdravotníckeho personálu, majú končiť za mrežami.
Lekárske odbory žiadajú novelu Trestného zákona, ktorá tento nezmysel zavedie do praxe.
Asi nemá cenu opakovať, že nápad je uletený a nereálny. Ešte viac ako povestné Matovičove atómovky.
Za exotickou politikou lekárskych odborov je pritom len celkom obyčajná chamtivosť. Nič viac.
Visolajského odbory na jeseň hromadnými výpoveďami zahnali vládu do kúta. Presadzovali dve veci. Masívne zvýšenie platov. A menej práce.
To prvé z Hegera vytrieskali. Pomerne slušnú ponuku Matoviča na príjmy 4 200 eur mesačne odmietli. A elastického Hegera dotlačili k „dohode“, že budú zarábať 4 700 eur mesačne (aj s príplatkami). Teda výrazne viac ako ich českí kolegovia.
Druhú vec – menej práce – má zariadiť práve novela Trestného zákona. Teda železné pravidlo, že v každej nemocnici musí byť dostatok lekárov a sestier. Aby sa po skokovom zvýšení platov zredukovali nadčasy.
Proti samotnému zámeru lekárskych odborov sa dá ťažko niečo namietať. Majú pravdu – lekárov je málo a preťažovanie tých, ktorí ostali, je neúnosné. Všetci predsa chceme, aby nemocnice fungovali čo najlepšie a s dostatkom personálu.
Záhadou ostáva len to, prečo do toho odborári ťahajú Trestný zákon. Hnať za mreže riaditeľov nemocníc za to, že nevedia zohnať a veľkoryso zaplatiť dostatok lekárov – to predsa odborári nemôžu myslieť vážne. Aspoň nie v triezvom stave.
O niečo reálnejšie by už vyzerali trestné paragrafy za niečo celkom iné. Napríklad za to, že niekto organizovaním hromadných výpovedí ohrozuje nemocnice. A vydiera pacientov a daňových poplatníkov.