Tak teda Credit Swiss si v tomto okamihu 50 miliardami švajčiarskych frankov od tamojšej centrálnej banky kúpila trochu času. Či tento čas bude stačiť na to, aby sa upokojila panika a aby Credit Swiss prežila v súčasnej podobe, sa rozhodne možno ani nie tak v Európe, ako skôr v Amerike.
V USA totiž začína mať problémy ďalšia banka – štvrtá na území USA a piata celkom, keď počítame aj európsku Credit Swiss. First Republic Bank, peňažný ústav strednej veľkosti v USA, je ďalší na rade. Banke znížili rating pre obavy, že by ju mohli položiť rovnaké dôvody, ktoré položili pred pár dňami Silicon Valley Bank. Po znížení ratingu vo štvrtok ráno amerického času sa akcie banky zrútili o 30 percent. Presne rovnaký prepad cien akcií predznamenal aj problémy Silicon Valley Bank alebo Credit Swiss. Zatiaľ ešte táto finančná inštitúcia nepadla. Čelí však runu na banku a to je samo osebe vždy značne rizikovým faktorom.
Pokiaľ padne ďalšia banka v USA, bude už banková nákaza nezadržateľná. A v takej chvíli zrejme nič nezachráni ani Credit Swiss v tom zmysle, že banka bude musieť zmeniť svoju podobu. Nenechajme sa mýliť – Credit Swiss je druhým najväčším švajčiarskym bankovým domom, teda takzvanou švajčiarskou chrbticovou bankou. Ale to nie je všetko. Aj z pohľadu celého sveta je chrbticovou bankou vzhľadom na svoju veľkosť. A to nás posúva do celkom inej ligy.
Súčasne to znamená, že banka nepadne v tom zmysle, že by došlo k strate vkladov. Čo sa však môže stať, je, že môže „padnúť“ v zmysle, že by ju prevzal nejaký konkurent.
Pozor, nerobme si absolútne žiadne ilúzie, že v Európe je aktuálne medzi politikmi ktokoľvek kompetentný, kto chápe, ktorá bije, nieto aby bol schopný adekvátne reagovať. Politici spia a nechápu dosah, horšie však je, že centrálni bankári tiež.
Dôkaz: Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok rozhodovala o nastavení svojich úrokových sadzieb. A urobila pre európske banky tú najhoršiu možnú vec: zvýšila v rámci „boja proti inflácii“ svoje úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Pritom práve predošlé prudké zníženie a následné zvýšenie úrokových sadzieb je tým hlavným, čo banky zabíja, pretože (zjednodušene povedané) ich dlžníci s rastúcimi úrokovými sadzbami strácajú schopnosť splácať. A navyše banky, ktoré sa angažujú v investičných obchodoch, zaznamenávajú z rovnakého dôvodu straty z obchodov s cennými papiermi.
ECB tak úplne nekompetentne zarazila do rakvy bánk ďalší klinec. Zrejme jej vôbec nedochádza, čo sa deje. Pritom sa domnievam, že súčasná situácia má potenciál byť „väčšou udalosťou“ ako finančná kríza v roku 2008, a to minimálne pre Európu. Zatiaľ hovorím o potenciáli, nie o tom, že k tomu skutočne dôjde. Všetko totiž stopercentne závisí od vývoja paniky.
A panika skutočne vzrastá, ako môžem potvrdiť aj ja. Je to už dlho, čo sme museli pri našich počítačoch držať nočnú smenu, aby sme zvládali nápor klientov a odpovedanie na ich otázky, prípadne realizovali ich priania premiestniť úspory do drahých kovov.
Ak môžeme subjektívne posudzovať, analogický nápor sme zažili zatiaľ len trikrát: v roku 2001 pri páde Dvojčiat, v roku 2008 pri vypuknutí finančnej krízy, v roku 2020 pri prvom lockdowne a potom teraz. Vlna obozretnosti pritom zasahuje nielen drobných vkladateľov a firmy, ale – a to je podstatné – aj priamo ďalšie veľké banky. Tri ďalšie veľké bankové skupiny v rámci Európy už podnikli kroky, ako sa finančne od Credit Swiss odpojiť. Inými slovami, priamo v sektore banky sa začínajú snažiť „získať likviditu domov“. Lenže to môže problémy niektorých bánk eskalovať, pretože im odteká kapitál.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.