Uhorskí Cigáni s obľubou piekli ježkov. Zabitého ježka obalili hrubou vrstvou blata a hodili do ohňa. Historizujúci gastro-cestopis Jiřího Peňása.
Kalone prezývajú sa niekedy tiež lietajúce psy, pretože ich hlava nápadne sa im podobá. Cez deň bývajú často celé kŕdle spiacich kaloňov zadnými nohami zavesené na vetvách stromov. Sotva nastane večer, kalone odletia jeden za druhým v dlhom rade nasledujúc svojho náčelníka, zvieraťa to obzvlášť silného, a beda záhrade, do ktorej vpadnú!
Ak je tam hojnosť ovocia, uspokoja sa len so sladkou šťavou jeho a ostatok nechajú padnúť na zem, takže viac pustošia, než pojedia. Tu aj inde bývajú kalone prenasledované ani nie tak pre škodu, ktorú pôsobia, ako pre svoje mäso, ktoré obzvlášť obyvatelia Bačianu [Bačianskeho ramena pri Dunaji, pozn. prekl.] radi požívajú. Počas svojho denného odpočinku bývajú ľahko odchytávaní alebo zrážaní palicami, takže lovci ich často plné koše odnášajú domov. Ich úprava vyžaduje nemalú starostlivosť, keďže koža ich zatuchlo a silne zapácha líščinou. Preto varí sa obyčajne s rozmanitým korením a s rozličnými prísadami a takto súc upravení chutia výborne, asi tak ako dobre pripravený zajac.