Zákon o dôverníkoch poslúži na tunelovanie manželstva

Fiduciárne vyhlásenie sa dá vnímať ako osobitná forma plnomocenstva pre dôverníka, s istými prvkami závetu, lebo umožňuje aj prejavy vôle pre prípad smrti. Ide o nový inštitút súkromného práva porovnateľný s plnomocenstvom a závetom. Môže ho využiť prakticky ktokoľvek. Čisto z právneho hľadiska vzaté, v samotnom inštitúte hodnotový problém nie je.

Za problém však považujem to, ak sa na tento inštitút súkromného práva majú nadviazať výhody verejného práva, ktoré sú doteraz určené pre rodiny, najmä pre manželov.

Podľa našej ústavy je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý štát všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Podľa zákona o rodine sa manželia vstupom do manželstva pred celou spoločnosťou zaväzujú „vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.“ Zákon o rodine preto rodinu založenú manželstvom oprávnene považuje za základnú bunku spoločnosti.

Za to, že sa manželia zaviažu založiť rodinu a spoločne vychovávať deti, im štát dáva výsadné postavenie, ktoré nemá nikto iný. Jedinečné poslanie znamená aj jedinečné výhody, tak, ako s tým počíta aj naša ústava.

Celkom dobrý prehľad o tom, ako naše právo prakticky napĺňa ústavnú normu o jedinečnosti manželstva, ponúka dokument Zoznam právne neupravených životných situácií nezosobášených párov, ktorý vypracoval Výbor pre práva LGBTI osôb. Tento dokument bol pripravený s cieľom, aby sa rovnaké výsady, aké majú manželia, preniesli aj na nemanželské páry, najmä tie homosexuálne. (Nesprávne tieto situácie označuje ako neupravené. Ony upravené sú, len inak, ako by si LGBTI výbor predstavoval.)

Inými slovami je cieľom tohto zoznamu to, aby sa jedinečné postavenie manželstva zrušilo. Teším sa z tohto zoznamu, pretože z neho vidieť, že si Slovensko (v súlade s našou ústavou) v dotknutých oblastiach stále manželstvo cení viac ako nemanželské páry. Želal by som si, aby takto upravených životných situácií bolo ešte viac, vrátane finančnej podpory pre rodiny viazanej výslovne na manželstvo, ako to robia Maďari. 

Zákon o fiduciárnom vyhlásení sa však podujal rozsah týchto manželských výsad verejného práva okresať, konkrétne v oblasti ošetrovného a tiež pri výnimke z nelegálneho zamestnávania. A tu vidím jeden z hlavných problémov zákona. Na zdanlivo bežný súkromnoprávny inštitút sa majú nadviazať výsady verejného práva, ktoré doteraz priznávame manželom.

Štát tak vlastne vytvára tunel, cez ktorý budú manželské výsady vykrádané. To ešte viac oslabí záujem ľudí vstúpiť do manželstva. Načo by sa sobášili, keď manželské výhody môžu mať aj bez sobáša!?

Nateraz sú to dve oblasti. Ale, ako sme sa už veľakrát poučili, každý ústupok LGBTI požiadavkám je len olejom do ohňa, a po ústupku sa okamžite objavujú ďalšie a ešte radikálnejšie požiadavky. Reakcia LGBTI aktivistov sa dala čakať, ministrovi Karasovi už obúchavajú o hlavu Zoznam právne neupravených životných situácií, a pýtajú sa, kde je ďalších 34 bodov z tohto zoznamu? Po prijatí zákona v navrhovanej podobe sa dá očakávať, že sa spustí súťaž o to, kto predloží štedrejšiu „vykrádačskú“ novelu, ktorá zruší výsadné postavenie manželov aj v iných životných situáciách.

Do pripomienkového konania k zákonu sa zapojilo viacero subjektov. Niektoré riešili technické otázky, no principiálne výhrady proti zákonu mali prorodinné organizácie (KBS, Aliancia za rodinu a HFI), a, aké prekvapenie, aj Iniciatíva Inakosť, ktorá požaduje stiahnutie zákona a jeho prepracovanie. Akurát, že konzervatívcom sa zákon nepáči pre oslabovanie rodiny, kým homosexuálnej Iniciatíve preto, že sa im máli.

Pozrime sa krátko na pripomienku Inakosti, ktorá mnohé o cieľoch tohto hnutia demaskuje. Okrem iného sa v nej píše toto:

„Navrhovaná právna úprava nenapĺňa ľudskoprávne požiadavky uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia už z hľadiska formy, keďže koncepčne nejde o reguláciu vzťahu párov ako párov a nebude tak spôsobilá upraviť, resp. zlepšiť sociálny status a identitu osôb v páre ako páru, zlegitimizovať ho, a vytvoriť tak právny rámec reagujúci na faktický stav žitia v páre.“

Inými slovami, homosexuálnym aktivistom nejde o nejaké práva (dedenie, nahliadanie, zastupovanie, ktoré ak chcú už dávno majú), ako si to ešte stále mylne predstavujú politici naprieč politickým spektrom. Aktivisti sú už mentálne úplne inde. Im ide o to, aby sme homosexuálne zväzky povýšili na normu, tak ako to robíme pri manželoch. A následne, aby sme im dali všetky výsady, ktoré dávame manželom. Ide im o to, aby ústavná požiadavka jedinečnosti manželstva bola znegovaná.

Na fakt, že niektoré práva priznávame len rodine a manželom, sa dá reagovať dvoma spôsobmi. Prvým je, že manželstvo považujeme za jedinečné, a oceníme, že manželia majú osobitné výsady – právny základ pre to máme v našej ústave. Samozrejme, diskriminácii homosexuálne cítiacich osôb sa treba vyhnúť. To okrem iného znamená, že ich budeme porovnávať s inými nezosobášenými osobami, nie s manželmi. Pravidlo spravodlivosti totiž hovorí: s rovnakými rovnako. A pri tomto porovnaní vidíme, že už dnes nemajú žiadne odlišné postavenie.

Druhý spôsob, ako reagovať na osobitné výsady manželstva, je ten, aký prezentuje LGBTI loby – považuje to za neprípustné, nemanželské páry porovnáva s manželskými a žiada ich zrovnanie, osobitný význam manželstva odmieta vidieť.

Zákon o fiduciárnom vyhlásení sa chystá spraviť paradigmatickú zmenu. Opúšťa doterajší spoločenský konsenzus, že homosexuálov nediskriminujeme, ale manželstvo vyzdvihujeme. Nastavuje mechanizmus, ktorým sa jedinečnosť manželstva bude postupne odstraňovať.

Ministerstvo spravodlivosti pripomienky prorodinných organizácií neakceptovalo. Návrh zákona bude ešte schvaľovať vláda a po nej parlament. Bolo by veľkou chybou, ak by zákon v tejto podobe prešiel.