Keď hrobár kričí chyťte hrobára

Kniha Hrobári slovenskej politiky od Rada Baťa mohla byť výnimočnou knihou. No zdá sa, že pre ego jej autora je skôr slabším priemerom.

Kniha Rada Baťa Hrobári slovenskej politiky má zaujímavú tézu. Autor totiž sľubuje, že v nej ukáže, ako katastrofálne to dopadne, ak hodnotoví lídri – v tomto prípade Radičová, Kiska a Truban – neovládajú politické remeslo. Baťo problém v úvode rámcuje ešte zaujímavejšie, keď píše o pokrivenom obraze v médiách, ktorý zo súboja voči Ficovi robí rozprávkový súboj dobra so zlom. „Náhradou za politickú porážku Smeru sa stalo jeho morálne odsúdenie,“ píše Baťo, podľa ktorého takto nastavené prostredie, paradoxne, najvyššie vynieslo Igora Matoviča s Borisom Kollárom.

Bohužiaľ, predstava o knihe, v ktorej „insider“ z liberálneho prostredia ukáže obrovské zlyhanie vlastného tábora, ktorému sa síce takmer úplne podarilo ovládnuť spoločensko-mediálny diskurz, no napriek tomu im politickú bodku ukradol Matovič, nie je presná. Dôvodom je niečo, čoho spoločným menovateľom je, zdá sa, autorovo ego.

Radičovej odmietnutie straníckej politiky

Najprv by som sa však chcel venovať tomu, v čom sa kniha podarila. Teda tvrdeniu, že jednotliví politici, ktorí mali dobré úmysly, a preto mali na to byť nádejou pravice, to napokon celé pokazili, lebo odmietli vykonávať politické remeslo. Výsledkom toho je súčasný neblahý stav, v ktorom sa potácame medzi skorumpovaným Ficom a nepredvídateľným Matovičom.

Keďže autor postupuje chronologicky, začína pri Ivete Radičovej, ktorej robil počas jej pôsobenia na pozícii premiérky hovorcu. Tá podľa neho nepochopila, že politiku nemôže robiť bez toho, aby sa zúčastňovala na straníckej politike, ktorej sa vyhýbala, ba až ňou pohŕdala. Z toho dôvodu odmietla v roku 2010 kandidovať na post šéfky strany SDKÚ-DS.

(viac…)