Už to začína vyplavovať (dlhopisové) mŕtvoly

Finančná skupina SVB prevádzkuje Silicon Valley Bank, ktorá financuje najmä rôzne technologické startupy a množstvo známych investorov a klientov ako napríklad Peter Thiel. Banka začala predminulú stredu predávať akcie v hodnote 1,75 miliardy dolárov, aby posilnila svoju súvahu. V prospekte pre investorov uviedla, že výnosy potrebuje na zaplátanie diery vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktorá vznikla predajom stratového portfólia dlhopisov v hodnote 21 miliárd dolárov pozostávajúceho prevažne z amerických štátnych dlhopisov.

Po spľasnutí dlhopisovej bubliny v roku 2022 a prudkom raste trhových úrokov jej portfólio prinášalo priemerný výnos 1,79 percenta, čo je oveľa menej ako súčasný výnos 10-ročných štátnych dlhopisov na úrovni približne 4 percent. Investori do akcií SVB sa obávali, či bude zvýšenie kapitálu dostatočné vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu mnohých technologických startupov, ktoré banka úveruje.

„…sme na začiatku… Rast úrokov, ktorý sa už materializoval v tomto roku, vytvoril obrovské straty kade-tade po finančnom systéme. Ako centrálne banky zvyšovaním úrokov zatvárajú svoje dlhové pasce, je dobré pripraviť sa na vlnu reštrukturalizácií dlhov. Prílev zlých peňazí odišiel a my zistíme, kto všetko plával bez plaviek dostatočného cash-flowu na pokrytie normálnejších úrokov. Zombie spoločnosti, ktoré prežívali len vďaka úverom zadarmo, melú z posledného a budú bankrotovať alebo cicať pomoc od štátu (od nás).“ napísal som minulý rok v #zpdz 106.

Vtedy som čítal komentáre, že spľasnutie matky všetkých bublín a prudký rast úrokov nevadí. Veď stačí dlhopisový odpad podržať na súvahách do splatnosti. Stačí vraj hodlovať. To je nezmysel. Aj nerealizovaná strata je reálna strata.

Popísal som tam prečo:

„Aj pri prípadnom držaní dlhopisu do splatnosti sú v prostredí vyšších úrokov straty. Nie nominálne, ale reálne. Vysoká diskontná sadzba radikálne zníži čistú súčasnú hodnotu dlhopisu. Budúci tok peňazí, ktorý ste si kúpili, má vďaka rastúcim úrokom výrazne menšiu hodnotu, než mal, keď ste ho nakupovali. To je reálna strata. Ako keby podniku, ktorého akcie držíte, klesli tržby a človek by sa tváril, že to je jedno, lebo akciu nemieni predať a stratu realizovať.

Strata však môže byť aj nominálna a to pri držaní takéhoto aktíva cez finančnú páku. To robia banky. Že vám to stále neberie hlava, ako môže byť zo splatenej hypotéky reálna, či dokonca nominálna strata?

Skúsim príkladom. Zafixovali ste si hypotéku pred rokom za 1 percento na 10 rokov. Cítite sa dnes ako Vlk z Wall Street. Prečo? To je dúfam každému zrejmé. V ekonomike, kde cválajúcim tempom rastú ceny všetkého, máte financovanie za 1 percento. Zarábate teda na reálnych úrokoch. Ok, to sedí.

Keď vy máte reálny zisk, kto potom má tu reálnu stratu? Banka, ktorá vám tú hypotéku poskytla alebo banka či poisťovňa, kde tá sekuritizovaná hypotéka skončila.“

Banky, ktoré žijú z transformácie maturity a svoje portfólia držané do splatnosti financujú čoraz drahšími a prieberčivejšími vkladmi splatnými na požiadanie. Na hodlovanie preto nemajú dostatočne diamantové ruky a dlho absenciu strát predstierať nevydržia.

Post mortem: pár hodín po dopísaní tohto textu sa run na túto banku skutočne spustil. Netrval ani jeden celý deň, banka kľakla. V ten istý deň v podvečer ju prebral regulátor do nútenej správy. Momentálne ju čakajú pokusy o predaj alebo následná likvidácia.