Dohoda o Credit Suisse vstúpi do dejín finančníctva

Trhová hodnota Credit Suisse je pritom citeľne väčšia, približne 7,5 miliardy eur, aspoň teda podľa jej trhovej kapitalizácie pri ukončení piatkového burzového obchodovania.

UBS môže v rámci prevzatia Credit Suisse počítať s úverovou linkou švajčiarskej centrálnej banky v objeme až okolo sto miliárd eur. Zároveň jej švajčiarska vláda poskytuje garanciu za viac ako 9 miliárd eur. Tieto prostriedky majú kryť potenciálne straty z prevzatia rivala.

Dlhopisy Credit Suisse za vyše 16 miliárd eur sa stávajú bezcenné, takže náklady núdzového prevzatia znášajú nielen súkromní akcionári a štátne inštitúcie, ale aj súkromní veritelia.

Núdzové zlúčenie sa uskutočnilo v réžii švajčiarskej vlády a švajčiarskej centrálnej banky, ale na rokovaní boli prítomní aj napríklad predstavitelia Spojených štátov alebo člen vrcholného vedenia najväčšieho správcu aktív na svete, a teda spoločnosti BlackRock. Aj to podčiarkuje, že ide o dohodu, ktorá vstupuje do dejín svetového finančníctva.

Prvotná reakcia trhov bola v nedeľu večer stredoeurópskeho času pozitívna. Už sa obchodovalo v Austrálii a na Novom Zélande, kde burzové pohyby tamojších mien signalizovali, že investori privítali správy zo Švajčiarska s istou úľavou.

Ak by v nedeľu v podvečer k dohode nedošlo, hrozilo ďalšie zvýšenie neistoty v medzinárodnom bankovníctve. Dohoda by teda mala byť pozitívna, mala by spôsobiť úľavu medzinárodných investorov. Hoci je otázkou, ako dlho bude tento pocit úľavy trvať a čo môže nasledovať. Rozhodne teraz nemožno povedať, že otrasy euroamerických bánk posledných dvoch týždňov sú po tejto nedeli definitívne pasé.

Podľa šéfky švajčiarskeho regulačného úradu FINMA Marlene Amstadovej môžu za pád Credit Suisse do značnej miery aj sociálne siete. Tie vraj vlani v októbri svojimi špekuláciami spôsobili fatálne zosilnenie odlivu vkladov klientov banky. Ten ešte umocnil pád americkej Silicon Valley Bank predminulý piatok a súvisiace dohady, ktoré sa v nadväznosti naň šírili.

Podľa regulačného úradu boli „fundamentálne ukazovatele“ finančnej kondície Credit Suisse v poriadku. Medzi riadkami je však zrejmé, že úrad Amstadovej za pád banky nemôže, respektíve nemohol mu predísť. Treba pripomenúť, že Credit Suisse išla od škandálu k škandálu niekoľko rokov, čo sa prejavilo dramatickým prepadom ceny jej akcií trvale od roku 2007. Firemná kultúra banky bola evidentne pokrivená a je otázkou, či s tým úrad FINMA mohol niečo robiť.

Vo Švajčiarsku sa skrátka cez tento víkend písali dejiny tamojšieho bankovníctva, ktoré túto alpskú krajinu vo svete preslávilo ako máločo iné. Spájajú sa dve najväčšie banky v krajine, ktoré však svojím významom už dávno presiahli jej hranice a zaraďujú sa medzi vôbec deväť najdôležitejších investičných bánk sveta – medzi takzvanú „nabúchanú deviatku“.

Spojením sa píšu aj dejiny svetového finančníctva. Veď z deviatich najdôležitejších investičných bánk sú len štyri európske. Popri spomínaných švajčiarskych už len britská Barclays a nemecká Deutsche Bank. Spojenie dvoch švajčiarskych obrov, ktorých ústredia si na zürišskom námestí Paradeplatz vzájomne hľadia do okien, tak z perspektívy európskeho investičného bankovníctva značí zhruba to, čo by pre ktorúkoľvek európsku krajinu predstavovala napríklad fúzia dvoch najväčších bankových domov.

UBS vznikala počas uplynulých viac ako 160 rokov postupným zlučovaním menších švajčiarskych bánk a finančných domov, ktoré kulminovalo v roku 1998 spojením Union Bank of Switzerland a Swiss Bank Corporation. Základy Credit Suisse zase položil v roku 1856 priemyselník Alfred Escher. Vtedajší Schweizerische Kreditanstalt, ktorý založil, sa spočiatku zameriaval na financovanie výstavby železničných tratí v hornatej časti alpskej krajiny.

Oba zlučujúce sa švajčiarske ústavy patria k tridsiatke systémovo relevantných bánk sveta. V Európe je takýchto bánk trinásť, na európskej pevnine mimo Spojeného kráľovstva len desať.

Credit Suisse dlhšie obdobie zápasila s fatálnou stratou dôvery klientov. O dôveru prichádzala postupne niekoľko rokov, a nie dní, ako napríklad skrachovaná americká Silicon Valley Bank.

Svoju dôveryhodnosť Credit Suisse postupne strácala, pretože dlhé roky privierala oči nad tým, čo možno zjednodušene zhrnúť ako veľmi zlú firemnú kultúru plnú pokrivenej morálky. Požičiavala nemalé peniaze ľuďom, ktorým sa ostatné banky požičať štítili. Figurovala v prípade závažného prania peňazí. Svojich nie príliš preverených zamestnancov nechala hazardovať s peniazmi významných klientov bez toho, aby o tom mali potuchy, tak dlho, že nakoniec došlo aj k samovražde. Najvyššie vedenie sa popri tom všetkom najviac zaujímalo o vnútorný mocenský boj o posty, keď vrcholní manažéri na seba aj nasadzovali špiónov.

Obrie straty nadnárodnej skupiny boli potom už len celkom očakávaným dôsledkom desivej firemnej „kultúry“. S nimi sa spájal trvalý pokles cien akcií banky a pozvoľný, ale čoraz pálčivejší odliv dôvery verejnosti, klientov a ich vkladov. Poslednou kvapkou, ktorá fatálny pád Credit Suisse spustila, bolo priznanie k zásadným nezrovnalostiam vo finančných výkazoch za uplynulé roky, ktoré navyše prišlo v pohnutej dobe, keď už kolabovala Silicon Valley Bank.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.