Preč s náhubkovými paragrafmi

V dvoch veciach možno napriek tomu dať súdu za pravdu. Sovietsku zodpovednosť za katynský zločin možno považovať za preukázanú. Nie je dôvod revidovať prevládajúci pohľad, že išlo o zločin stalinizmu odhalený nacistami. Rovnako sú namieste obavy z totalitných ideológií, pred ktorými sudca varoval pri vynesení rozsudku.

Ale ani stalinizmus, ani nacizmus nás neohrozujú. Dnes živoria úplne na okrajoch. Politický stred súčasného Západu obsadzuje nová totalita ideológií progresivizmu, atlantizmu a technokracie. Tlačí sa aj k nám. Liberálna elita odvodzuje svoju identitu z presvedčenia o tom, že dokáže meniť pohlavie, riadiť klímu aj vírusy či cez Ukrajinu poraziť Rusko.

Uskutočňovanie týchto presvedčení vedie k zrážke s realitou, ich obrana k zrážke s demokraciou. Elita totiž svojou ideológiu nebráni demokracii, ale bráni pred demokraciou. V duchu totality umlčuje odporcov: kontrolou médií, tlakom zamestnávateľov či politickými procesmi.

S čím si atlantisti nelámu hlavy

Politickosť procesu s komunistom Josefom Skálom a jeho spoločníkmi naznačuje už samo načasovanie. Obvinenie bolo vznesené vlani v septembri po viac ako dvoch rokoch od onoho vysielania. Ťažko veriť, že by tento náhly záujem nesúvisel so Skálovou kandidatúrou na českého prezidenta a s varovaním najvyššieho prokurátora pred názorovými zločinmi po ruskej invázii na Ukrajinu.

Ešte závažnejšie sú paragrafy, ktoré politický proces umožňujú. Musia byť dostatočne „gumené“ na to, aby sa nimi dal postihovať čo najširší rozsah výrokov a činov. Paragraf 405 českého trestného zákonníka, na ktorom prípad stojí, to spĺňa. Zakazuje popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie či ospravedlňovanie nielen zločinov komunizmu a nacizmu, ale aj ďalších vojnových zločinov a tiež zločinov proti ľudskosti a proti mieru.

Rozsah vskutku impozantný. Mal by znepokojovať aj našich atlantistov. Možno vôbec pozitívne hovoriť o americkej zahraničnej politike bez ospravedlňovania zločinov proti mieru a ľudskosti? Aká trestná sadzba by čakala Václava Havla za výroky o humanitárnych cieľoch bombardovania civilistov? Čo podpora nezmyselných bitúnkov na Ukrajine a odmietanie mierových iniciatív?

Atlantisti si s tým zrejme hlavu nelámu, lebo veria, že paragraf nie je určený im. Ale paragraf otvorený politickej interpretácii sa v rukách aktivistických prokurátorov a sudcov stáva hrozivou zbraňou proti komukoľvek. Česká justícia to predviedla v procese so Skálom a spol. Aj keď nespochybňovali ani neospravedlňovali spáchanie katynského zločinu, ich mylné tvrdenie o nacistickej zodpovednosti stačilo, aby boli odsúdení.

Sudca vo svojej záverečnej reči politickú motiváciu ani nijako neskrýval. Obvineným okrem iného podsunul stalinistickú propagandu. Pokiaľ by bol v nálepkovaní dôsledný, musel by spomenúť aj to, že sám posudzuje Katyň rovnako ako goebbelsovská propaganda. Jeho verzii to na platnosti neuberá, nacisti mali vtedy pravdu, len sa ukazuje nezmyselnosť podobných nálepiek. Príliš často si obrancovia vládnucej liberálnej oligarchie uľahčujú argument označením protichodného názoru ako stalinistického, fašistického či putinovského.

Sudca sa podľa všetkého domnieva, že bráni demokraciu pred návratom stalinizmu. V skutočnosti dnes na strane demokracie stojí bývalý komunistický prominent Skála a k totalite nás vedie aktivista v talári, ktorý sa oháňa právnym štátom. Neberie do úvahy, že k slobode prejavu patrí právo občanov presadzovať aj mylné názory, pokiaľ nevedú k násiliu či závažným spoločenským škodám.

Mylné názory treba prekonávať a kárať, nie trestať

Obrana práva na omyly nie je obranou omylov. Tie treba prekonávať a kárať, nie trestať mrežami. Pokiaľ je občanom právo na omyl odopreté, strácajú možnosť rezistencie voči klamstvám moci. Oficiálna propaganda nás kŕmi informáciami, ktoré sú preukázateľne mylné. Robí tak väčšinou vedome, často s neblahými spoločenskými následkami a vždy beztrestne.

Trestaný je, naopak, občan, ktorého možnosti overovať sú neporovnateľne menšie a ktorého omyl má len zanedbateľný vplyv. Radšej bude mlčať. Preto ľudia zostávajú ticho pred oficiálnymi klamstvami o covide či Ukrajine. Nechcú sa dostať do problémov. Veľmi to vyhovuje. Vzniká režim jednej „pravdy“, bez demokracie aj bez skutočnej pravdy.

Pritom aj mýliaci sa občan môže byť demokracii prospešný. Vo viacerých veciach sa zrejme mýlila učiteľka Martina Bednářová, keď vlani so svojimi žiakmi v Prahe 6 diskutovala o Ukrajine. Ale tiež ich varovala pred jednostrannosťou, s ktorou k vojne pristupuje Česká televízia a ďalšie médiá. Pre ich občiansku výchovu tým urobila viac ako jej kolegovia, ktorí sa podobným debatám vyhýbajú alebo sa dokonca menia na propagandistov. Zaslúžila by pokarhanie aj pochvalu. Namiesto toho ju na základe tajne urobenej nahrávky vyhodili a súd bude rozhodovať o jej ďalšom treste podľa „náhubkového“ paragrafu 405.

Od súčasnej garnitúry sa nedá očakávať, že by paragraf chcela zrušiť. Naopak, chce pritvrdiť. Ale počkajme, či sa po zmene politických pomerov nedostanú na lavice obžalovaných dnešní vojnoví štváči. Pri troche politickej vôle dosiahne paragraf odsudzujúci zločiny proti mieru a spochybňovanie vojnových zločinov (všetkých, teda aj tých ukrajinských) aj na nich. Potom napríklad vznikne silná väčšina, ktorá zákony očistí od podobných obludností.

Text pôvodne vyšiel v MF Dnes. Vychádza so súhlasom autora a redakcie.