USA a EÚ tlačia Rusko do spojenectva s Čínou. Ešte sa nám z toho bude točiť hlava

Je desivé, do akej závislosti od USA sa Európska únia dostala. Ak USA vojna na Ukrajine vyhovuje, to nemôže platiť o Európskej únii. Píše Robert Fico.

Forma a obsah návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve sú dôsledkom úmyselného ignorovania ruských reálií tak v USA, ako aj v Európskej únii. Na prehlbovanie spojenectva a silné posolstvá vysielané čínskym a ruským prezidentom dnes politické reprezentácie v USA a v EÚ reagovali len nemohúcimi gestami. Ničím iným ani nemôžu, lebo Čínu a Rusko (spolu viac ako 1,5 miliardy obyvateľov, obrovské nerastné bohatstvo, ekonomická sila) svojou naivitou tlačia do spolkov, zo sily ktorých sa nám bude ešte točiť hlava.

To, že sa administratíva amerického prezidenta Joea Bidena snaží o oslabenie vplyvu Ruskej federácie, nie je žiadna novinka. Vojnu na Ukrajine, ktorú USA tak výrazne podporujú a masívnymi dodávkami zbraní a finančnej pomoci aj predlžujú, považujú americkí jastrabi za dobrú šancu zlomiť Rusku krk. Ide o večný súboj medzi Washingtonom a Moskvou, ktorý malé Slovensko môže akurát tak mlčky sledovať. Platí stará poučka – keď sú krajiny silné a veľké, nebývajú spravodlivé. A keď chcú byť spravodlivé, tak už nie sú silné.

Čo by sme však ako malá suverénna krajina, členský štát Európskej únie, nemali mlčky tolerovať, je neexistencia akejkoľvek samostatnej zahraničnej politiky Únie. Je to až ponižujúci pohľad, ako Európska únia slepo sleduje zahraničnopolitické a vojenské priority USA a ako nemá prakticky na žiadnu zahraničnú agendu vlastný zvrchovaný názor. Aj to je dôvod, prečo Únia stráca medzi svojimi občanmi na atraktívnosti, hoci ju považujem za jedinečný projekt, ktorý treba chrániť. Európska únia sa dostala do rúk zlých lídrov. 

Neviem, či prebiehajúca návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve bola úmyselne naplánovaná na 20. výročie americkej invázie do Iraku. Ak aj nie, má svoje čaro v tom, aké zrkadlo nastavuje Európe. USA v marci 2003 napadli Irak bez akéhokoľvek medzinárodného mandátu a verejne klamali celý svet nepodloženými tvrdeniami o existencii zbraní hromadného ničenia na území Iraku, či o prepojení irackého režimu na teroristické štruktúry. Pri invázii zomreli státisíce irackých civilistov, krajina je doteraz v chaose a násilí. Ak by sme mali v roku 2003 pri vojne v Iraku použiť rovnakú optiku, akú v roku 2023 USA a Európska únia používajú pri vojne na Ukrajine, kde Ruská federácia síce takisto nemá žiadny mandát na použitie vojenskej sily, ale rieši skutočné tragédie občanov ruskej národnosti žijúcich na východe Ukrajiny, tak všetci sme mali pomáhať Iraku proti agresorovi USA. Na USA sa mali valiť sankcie, do irackej armády mali prúdiť moderné zbrane a peniaze, aj slovenské MiG-29, na amerického prezidenta Georgea Busha mal byť vydaný medzinárodný zatykač.

V roku 2003 bolo všetko naopak a západný svet sa až na pár výnimiek ponáhľal stáť po boku USA. Ani slovenská vláda na čele s Mikulášom Dzurindom nezaháľala a poslala našich vojakov bojovať proti Iraku. Vedela, že za to dostane odpustky a nikdy jej na Západe nebude nikto vyčítať zločiny spáchané pri privatizácii strategického majetku, ako sú napríklad zaznamenané v spise Gorila. Pripomínam, že po nástupe do vlády v roku 2006 Smer – SSD rozhodol o stiahnutí slovenských vojakov z Iraku, pretože som odmietal, aby Slovensko bolo súčasťou tejto vojenskej agresie. Nepotreboval som na poznanie pravdy 20 rokov ako Milan Šimečka, bývalý šéfredaktor denníka SME, ktorý zrazu hovorí, že sa v roku 2003 mýlil, keď podporoval americkú inváziu do Iraku. A nepochybujem, že bude potrebovať ďalších 20 rokov, aby pochopil, čo sa dnes deje na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine len potvrdzuje, že Európska únia sa z ničoho nepoučila a znovu sa nechá ťahať Spojenými štátmi ako na vôdzke. USA zavelili sankcie proti Rusku, Únia zasalutovala a vykonala, hoci mnohé členské krajiny EÚ boli týmito sankciami výrazne poškodené. EÚ prestala odoberať plyn z Ruska, na druhej strane sa niekoľkonásobne zvýšil dovoz skvapalneného plynu z USA do Európy, samozrejme, za vyššie ceny. USA zavelili dodávať zbrane, Európska únia vykonala, v mnohých krajinách ako je Slovensko až do dokonalosti (zbrane, S-300, BVP, MIG-29, munícia). Nechcel by som vidieť slovenské muničné sklady. Sú prázdne ako Bastila po vyrabovaní. A nevedie to k ničomu, pretože postoj Ruska k Ukrajine sa nezmenil ani o milimeter. Namiesto toho, aby sa stala Európska únia lídrom pri okamžitom mierovom riešení vojny na Ukrajine, len ďalej čaká na telefonát z Bieleho domu, čo deštruktívne treba ďalej urobiť.

Je desivé, do akej závislosti od USA sa Európska únia dostala. Ak USA vojna na Ukrajine vyhovuje, to nemôže platiť o Európskej únii. A vinou závislosti od USA a totálnej neznalosti ruských reálií robí Únia ďalšie chyby. Kto chcel zvýšiť morálku Rusov bojujúcich na Ukrajine, nemohol vymyslieť väčšiu hlúposť ako zaslanie nemeckých tankov Leopard so zatretými krížmi na ukrajinský front. Západní politici netušia, aká svätá vec je pre Rusko tragédia druhej svetovej vojny. Aj za zatykačom na ruského prezidenta je viac politiky ako právnych argumentov. Navyše jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý zatykač vydal, neuznávajú ani USA, ani Čína, ani India, ani Ruská federácia. Čomu teda zatykač slúži? Jedine ďalšiemu zvýšeniu podpory a obľúbenosti ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorá je v Rusku masívna. Kto to nechce vidieť, je ignorant.

Nech je ostro sledované stretnutie čínskeho a ruského prezidenta mementom, aké dôsledky bude mať slepé vazalstvo Európskej únie k USA. Európska únia za posledný rok vykopala vo vzťahoch s Ruskou federáciou takú priekopu, že bude treba možno desaťročia na akú-takú normalizáciu týchto vzťahov. Vojna sa raz skončí a nemôže byť záujmom Slovenska, aby sme od východného sveta boli oddelení novou železnou oponou. Nová slovenská vláda sa po voľbách namiesto podriadeného správania sa k EÚ, ktorá sa podriadene správa k USA, bude musieť otvorene prihlásiť k realistickým mierovým riešeniam na Ukrajine a najmä, aj keď nie sme ani najväčší, ani najsilnejší, k návratu suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a k tvorbe samostatnej zahraničnej politiky Európskej únie pri plnom rešpektovaní významu dobrých vzťahov na všetky štyri svetové strany, vrátane tej, na ktorej sa nachádza Ruská federácia a Čína. 

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.