Robert Fico

Forma a obsah návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve sú dôsledkom úmyselného ignorovania ruských reálií tak v USA, ako aj v Európskej únii. Na prehlbovanie spojenectva a silné posolstvá vysielané čínskym a ruským prezidentom dnes politické reprezentácie v USA a v EÚ reagovali len nemohúcimi gestami. Ničím iným ani nemôžu, lebo Čínu a Rusko (spolu viac ako 1,5 miliardy obyvateľov, obrovské nerastné bohatstvo, ekonomická sila) svojou naivitou tlačia do spolkov, zo sily ktorých sa nám bude ešte točiť hlava.

To, že sa administratíva amerického prezidenta Joea Bidena snaží o oslabenie vplyvu Ruskej federácie, nie je žiadna novinka. Vojnu na Ukrajine, ktorú USA tak výrazne podporujú a masívnymi dodávkami zbraní a finančnej pomoci aj predlžujú, považujú americkí jastrabi za dobrú šancu zlomiť Rusku krk. Ide o večný súboj medzi Washingtonom a Moskvou, ktorý malé Slovensko môže akurát tak mlčky sledovať. Platí stará poučka – keď sú krajiny silné a veľké, nebývajú spravodlivé. A keď chcú byť spravodlivé, tak už nie sú silné.

Čo by sme však ako malá suverénna krajina, členský štát Európskej únie, nemali mlčky tolerovať, je neexistencia akejkoľvek samostatnej zahraničnej politiky Únie. Je to až ponižujúci pohľad, ako Európska únia slepo sleduje zahraničnopolitické a vojenské priority USA a ako nemá prakticky na žiadnu zahraničnú agendu vlastný zvrchovaný názor. Aj to je dôvod, prečo Únia stráca medzi svojimi občanmi na atraktívnosti, hoci ju považujem za jedinečný projekt, ktorý treba chrániť. Európska únia sa dostala do rúk zlých lídrov. 

Neviem, či prebiehajúca návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve bola úmyselne naplánovaná na 20. výročie americkej invázie do Iraku. Ak aj nie, má svoje čaro v tom, aké zrkadlo nastavuje Európe. USA v marci 2003 napadli Irak bez akéhokoľvek medzinárodného mandátu a verejne klamali celý svet nepodloženými tvrdeniami o existencii zbraní hromadného ničenia na území Iraku, či o prepojení irackého režimu na teroristické štruktúry. Pri invázii zomreli státisíce irackých civilistov, krajina je doteraz v chaose a násilí. Ak by sme mali v roku 2003 pri vojne v Iraku použiť rovnakú optiku, akú v roku 2023 USA a Európska únia používajú pri vojne na Ukrajine, kde Ruská federácia síce takisto nemá žiadny mandát na použitie vojenskej sily, ale rieši skutočné tragédie občanov ruskej národnosti žijúcich na východe Ukrajiny, tak všetci sme mali pomáhať Iraku proti agresorovi USA. Na USA sa mali valiť sankcie, do irackej armády mali prúdiť moderné zbrane a peniaze, aj slovenské MiG-29, na amerického prezidenta Georgea Busha mal byť vydaný medzinárodný zatykač.