Prečo v Amerike krotia infláciu rýchlejšie než v Európe

Napriek aktuálnym problémom v bankovom sektore zostáva pre tvorcov menovej politiky primárnou témou inflácia. Svojím minulotýždňovým rozhodnutím zvýšiť úrokové sadzby o pol percentného bodu to potvrdila i Európska centrálna banka.

Tento týždeň je na ťahu americký Federálny rezervný systém. Po páde Silicon Valley Bank a Signature Bank a problémoch ďalších menších bánk sa rozvinuli diskusie, či to Fed s výškou sadzieb neprehnal, prípadne či by už nebolo na čase ohlásiť koniec ich zvyšovania.

Aktuálne očakávania najčastejšie smerujú k zvýšeniu základnej sadzby o štvrť percentného bodu. To je menej ako pred udalosťami v bankovom sektore a mohlo by to upokojiť situáciu. Zároveň však Fed môže mať ďalšie dôvody, prečo v uťahovaní menovej politiky zvoľniť.

Predovšetkým začal s menovou reštrikciou skôr než ECB. Má teda určitý náskok, ktorý sa už prejavuje aj v inflačných číslach. Aby sme však pochopili rozdiely medzi americkou a európskou infláciou, treba inflačné čísla správne analyzovať.