Udalosti posledných dní robia vrásky na čele mnohým – počnúc úradmi a centrálnymi bankami, až po akcionárov a držiteľov vkladov v bankách. V pondelok (20. marca) ráno sa nedeľňajšie zmätočné správy o prevzatí švajčiarskej ikonickej banky Credit Suisse pretavili do veľkého prepadu akcií mnohých európskych peňažných ústavov.
Situácia sa však stabilizovala a akcie väčšiny finančných inštitúcií poskočili na pôvodné hodnoty, niektoré ich dokonca prekonali. Nateraz sa zdá, že nákaza by sa nemusela šíriť ďalej, hoci niektorí očakávajú aj ďalšie obete – najmä menšie, zle riadené banky v Spojených štátoch.
„Rozhodne teraz nemožno povedať, že otrasy euroamerických bánk posledných dvoch týždňov sú po tejto nedeli definitívne pasé,“ uviedol v pondelok ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Mnohí však zdôrazňujú rozdiely oproti finančnej kríze v roku 2008. Všetky banky, ktoré sa v marci dostali do úzkych, totiž mali svoje špecifiká.
„Silicon Valley Bank mala, aj na americké pomery, veľmi špecifický obchodný model a rastúce sadzby negatívne zasiahli jej klientelu, ako aj vlastné dlhopisové portfólio, pričom len zlomok vkladov pochádzal od drobných sporiteľov,“ uviedol pre denník Štandard analytik Fio banky Jan Tománek.
Švajčiarska Credit Suisse si zase naštrbila dôveru pre škandály spojené so spoločnosťami Archegos a Greensill Capital v roku 2021. Podľa Kovandu na tom bola zle aj kultúra vo firme.
Dôvera verejnosti v inštitúcie hrá pritom vo svete financií hrá veľkú úlohu. Ilustruje to aj vyhlásenie šéfky švajčiarskeho regulačného orgánu FINMA Marlene Amstadovej. Tá tvrdí, že základné ukazovatele Credit Suisse boli zdravé. Škodu podľa nej spôsobili najmä špekulácie šírené sociálnymi médiami, ktoré spôsobovali banke odlev vkladov.
Denník Štandard preto v súvislosti s tým smeroval otázky ohľadom finančného zdravia priamo na niektoré slovenské banky.
Dianie na finančných trhoch nepredstavuje pre slovenský bankový sektor riziko
Väčšina z hovorcov jednotlivých slovenských bánk sa v reakcii odkázala na Národnú banku Slovenska (NBS), ktorá vykonáva dohľad nad tunajším finančným trhom. Hovorca NBS Peter Majer poskytol denníku jasnú odpoveď: „Slovenské banky patria k najstabilnejším a najodolnejším v rámci EÚ. Úroveň kapitálu dosahuje jednu z najvyšších úrovní za posledné roky. Podobne aj ziskovosť či kvalita úverov dosahujú vysoké úrovne.“
Dodal, že aktuálne dianie na finančných trhoch v súvislosti s vývojom okolo švajčiarskej banky Credit Suisse nepredstavuje pre slovenský finančný sektor riziko. „Obyvatelia Slovenska sa o svoje úspory a peniaze v bankách nemajú dôvod obávať,“ uzavrel hovorca.
Analytik Fio banky to takisto potvrdil. „Slovenský bankový sektor je stabilný, v rámci EÚ sa môže pochváliť aj nadpriemernou kapitálovou primeranosťou a rentabilitou kapitálu,“ doplnil Tománek.
Dodal, že z jednodňových pohybov na akciových trhoch by „nevyvodzoval veľké závery“. „Bankový index Euro Stoxx Banks je aj napriek 20-percentnému marcovému poklesu na úrovniach, kde sa pohyboval na konci roka 2022, ako aj dlhodobo predtým,“ objasnil analytik Fio banky.
Obdobný pohľad na krízu v zahraničí a zdravie tuzemských bánk má aj Tatra banka.
„Slovenské banky sú dobre kapitalizované a stabilné inštitúcie s diverzifikovanou klientskou základňou. V porovnaní s americkými bankami podliehajú väčšej regulácii, sú teda konzervatívnejšie a musia dodržiavať prísnejšie pravidlá,“ uviedla hovorkyňa banky Simona Miklošovičová. Doplnila, že „v porovnaní s Credit Suisse nečelia žiadnym škandálom, ktoré by mohli naštrbiť dôveru ich klientov, a dosahujú výrazne lepšie hospodárske výsledky“.
"Pravdepodobne prídu ešte ďalšie problémy súvisiace s americkými bankami, no neočakávam, že tieto udalosti prerastú do ekonomickej finančnej krízy," objasnil investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda. "Vzhľadom na to, ako zareagovali na problémy bánk jednotlivé štáty, sa situácia upokojila. V tejto chvíli nie je dôvod obávať sa držať peniaze v slovenských bankách," dodal pre Štandard.
Vklady sú garantované do sumy 100-tisíc eur, vo fonde však nie sú obrovské sumy
V prípade, že by došlo k neželanému bankrotu niektorej z tuzemských bánk, majú podľa slovenskej legislatívy občania poistené a chránené vklady do výšky 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke, píše sa na Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR. Chránené sú hlavne vklady na bežných, vkladových a termínovaných účtoch, rovnako ako aj vklady na sporiacich účtoch na meno, vklady vo forme cenných papierov na meno či stavebné sporenie.
Ochranu vkladateľov a vyplácanie náhrad má pod palcom hlavne Fond ochrany vkladov (FOV). Banky a pobočky zahraničných bánk každoročne prispievajú do tohto fondu, pritom tieto prostriedky sú určené na zabezpečenie vyplácania náhrad, píše sa na webstránke tejto inštitúcie.
Podľa výročnej správy z roku 2021 je však vo Fonde na pohľad nízky objem finančných prostriedkov – približne 300 miliónov eur. Pritom len najväčšia banka u nás, Slovenská sporiteľňa, vo svojich výkazoch z roku 2021 uvádza, že vklady klientov boli na úrovni 16 miliárd eur, čo sa javí ako zjavný nepomer, hoci určite nie všetky jej vklady sú chránené. Denník Štandard preto požiadal inštitúciu o vysvetlenie.
"Fond ochrany vkladov má v súčasnosti primeraný objem vlastných finančných prostriedkov," uviedol v odpovedi predseda prezídia fondu Pavol Komzala. Výška prostriedkov vo FOV podľa jeho slov "plní jeden z hlavných cieľov stanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov, ako aj zákonom o ochrane, a to akumulovať vlastné finančné zdroje v takej výške, aby predstavovali 0,8-percentný podiel na krytých vkladoch v bankách".
Fond okrem toho na vlastnej webstránke uvádza, že ak by mu chýbali zdroje na vyplácanie náhrad, môže si zdroje zabezpečiť formou úveru, návratných finančných výpomocí a dotácií zo štátneho rozpočtu. "Fond okrem vlastných prostriedkov má zákonom o ochrane vkladov zabezpečené ďalšie zákonné možnosti, na základe ktorých môže získať v prípade nedostatku zdrojov ďalšie finančné prostriedky na vyplácanie náhrad," potvrdil pre denník predseda prezídia.
"V prípade vzniku problémov v niektorej z bankových inštitúcií je Fond ochrany vkladov plne pripravený všetkým vkladateľom bánk, ktorých vklady sú chránené slovenským systémom ochrany vkladov, včas a riadne vyplatiť náhrady za ich vklady až do stanoveného objemu 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke," ubezpečil Komzala.
K tejto problematike sa vyjadril aj viceguvernér Českej národnej banky Jan Frait. V Česku totiž platí rovnako ako na Slovensku Smernica o poistení vkladov, ktorá kryje poistené vklady do limitu v prepočte zhruba 100 tisíc eur. "V prípade zlyhania banky sa vkladatelia s vkladmi presahujúcimi tento limit krytia uspokojujú v insolvencii, čo znamená, že zvyšok vkladov nemusia získať v stopercentnej výške. V prípade pochybností je správne vklady rozdeliť do viacerých bánk, ČNB však nevydáva žiadne odporúčania,“ uviedol pre Echo 24.
Slovenský Fond na ochranu vkladov však negarantuje všetky typy vkladov. Spod ochrany sú vyňaté napríklad vklady na doručiteľa, podielové listy, vklad potvrdený cennými papiermi a iné cenné papiere a finančné nástroje, a taktiež dlhopisy, zmenky a šeky, píše sa na webstránke ministerstva financií. Časť z toho spadá pod ochranu Garančného fondu investícií.
Ten kryje podobne ako FOV riziko toho, že inštitúcia, ktorej bol do úschovy a správy zverený majetok, nie je schopná tento nedostupný majetok vydať späť. Táto situácia nastáva vtedy, ak ju Národná banka Slovenska alebo príslušný súd vyhlásia za neschopnú plniť si svoje záväzky. Limit je v tomto prípade 50-tisíc eur. Inštitúcie zároveň upozorňujú, že tento fond nechráni pred investičným rizikom vyplývajúcim zo zlých rozhodnutí investorov.