Hegerova vláda rozhodla o migoch protiprávne

Uplynulé piatkové popoludnie som bol s rodinou na prechádzke v parku a následne sme si dali v neďalekej reštaurácii skorú večeru. Vyžiadal som si účet a zostal som zaskočený, pretože v reštaurácii nemali platobný terminál a ja som nemal dostatok hotovosti. Spýtal som sa teda na najbližší bankomat, ale odpoveď bola, že je dosť ďaleko, ale že keď chcem, môžem poslať úhradu cez internetbanking. Táto možnosť ma celkom potešila, lenže iba do momentu, kým som zistil, čo sa za ňou skrýva.

Dostal som k nej totiž akési tlačivo s predvyplnenou sumou vo výške môjho účtu s tým, že ide o dar nejakému občianskemu združeniu. Keďže sa venujem trestnému právu, hneď mi napadlo niekoľko vecí. Síce darujem tú istú sumu, ktorú mám zaplatiť ako zákazník za jedlo, ale právne to môj účet nevyrovná, navyše z toho daru sa na rozdiel od účtu za jedlo dane platiť nebudú, takže by som sa zúčastnil na fingovanom právnom úkone, a teda na daňovom delikte (aj keď nie na mojom). Zároveň nemám dosť informácií o tom, ako často a v akom rozsahu sa uvedené deje, takže neviem, či v súhrne ide o trestný čin a či dokonca o taký, ktorý by som bol povinný nahlásiť.

Dobre teda, povedal som si, nie som povinný ich vyšetrovať, ale ani zúčastňovať sa na tejto hre nebudem. A tak som sa radšej prešiel k najbližšiemu bankomatu a vrátil som sa účet riadne uhradiť.

Následne som sa začal v aute rozčuľovať nad vzniknutou situáciou a uzavrel som to tak ako vždy, keď sa v živote stretnem s úmyselným porušovaním práva, vetou: „Darmo budeme demonštrovať za slušné Slovensko, kým budú robiť bežní ľudia takéto veci, nikdy slušné nebude.“ Lenže následne som si uvedomil: „A čo sa čudujem, keď vidia od predstaviteľov vlády taký prístup k právu, ako nám dnes predviedla vláda Slovenskej republiky?“

Pár hodín predtým totiž dočasne poverená vláda rozhodla o odovzdaní slovenských stíhačiek Ukrajine, na čo podľa všetkých dostupných informácii evidentne nemala právo.

Aby bolo jasné, z vecnej stránky, teda či je dobrý nápad poskytnúť stíhačky Ukrajine alebo nie, ma táto téma necháva chladným. Mám totiž takú, na dnešnú dobu nie veľmi populárnu vlastnosť, že na problémy nenazerám čierno-bielo. Dobre si preto uvedomujem tak pozitíva odovzdania stíhačiek Ukrajine, ako aj jeho riziká. Takže záver pre mňa samého je: dobre, že o tom nerozhodujem ja, lebo by to bolo ťažké rozhodovanie.

Problém vidím v inom. Či sa nám to páči alebo nie, odovzdanie stíhačiek bojujúcej susednej krajine rozhodne je zásadná otázka zahraničnej politiky a pokiaľ sa to urobí prostredníctvom medzinárodnej zmluvy, takáto zmluva má charakter vojenskej zmluvy, na ratifikáciu ktorej je potrebný súhlas Národnej rady SR. V práve sú síce niektoré problémy, ktorých podstata a riešenie môžu byť sporné a môžu mať viac variantov, ale oveľa viac právnych problémov máva jasné riešenia. A je to aj tento prípad. Opak by znamenalo iba prijatie záveru, že odovzdanie zásadných bojových prostriedkov bojujúcej susednej krajine nie je úkon vojenskej povahy. Znie táto veta smiešne len mne?

Takže v tomto prípade to vyzerá tak, že vláda aj jej jednotliví členovia konali evidentne v rozpore so zákonom, dokonca s ústavou. Pritom sú to politici a odborníci reprezentujúci tie politické strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú demokratmi či reprezentantmi obrany demokratických hodnôt. Slovo demokracia pochádza z gréčtiny a znamená vláda ľudu, pričom jej základným znakom je, že táto vláda sa realizuje prostredníctvom práva, nie jeho porušovaním. Ak teda samotná vláda a jej členovia evidentne porušujú právo, majú právo samých seba nazývať demokratmi?

V práve máme také pravidlo, že nezáleží na tom, ako sa daný právny úkon pomenuje, aj tak sa vždy bude posudzovať podľa obsahu. Darmo teda pomenujem kúpnu zmluvu pojmom darovacia zmluva, stále pôjde o kúpnu zmluvu. Respektíve to vyjadrím jasnejšie a mierne expresívnejšie. Ak by blato mohlo hovoriť a vyhlásilo by o sebe, že je torta, aj tak stále ostane len blatom, ktoré buď má o sebe nereálne predstavy alebo úmyselne klame.

Takže, kedy bude Slovensko slušné? To netuším, nezávisí to totiž len od politikov, ale od správania každého z nás. Viem však jedno, základným predpokladom pre slušné Slovensko je, aby nám nevládlo blato, ktoré o sebe tvrdí, že je torta. A ešte k tomu aj porušuje zákony.

Autor je dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.