Naozaj výhodné vrtuľníky? Naď ich nákup nemal v pláne, až kým neprišlo na darovanie migov

„Viaceré krajiny mali záujem o túto techniku, nakoniec sme uspeli my,“ povedal Naď. Konštatoval tiež, že dohodu treba vnímať v kontexte nepriamej kompenzácie za meškajúce stíhačky F-16, kde Slovensko dlhšie požadovalo nejakú formu kompenzácie.

Naď označuje ponuku za veľmi výhodnú, keďže podľa neho zásadne zvýši obranný potenciál SR. „Bojové vrtuľníky v súčasnosti vôbec nemáme, išlo by teda o úplne novú bojovú spôsobilosť,“ podotkol.

Šéf rezortu obrany skonštatoval, že celková hodnota kompenzácií za darovanú slovenskú techniku Ukrajine by mala prekročiť 900 miliónov eur. Okrem ponuky za vrtuľníky je v sume zahrnutých približne 200 miliónov z Európskeho mierového nástroja za migy a 50 miliónov za systém Kub.

Na prvý pohľad znie táto dohoda naozaj dobre. Slovensko získa moderné bojové vrtuľníky za tretinu ich ceny. Ministra obrany pochválili v SaS, Sme rodina, v Progresívnom Slovensku a dokonca aj v Hlase. „Ak dostanete zariadenia, ktoré bežne na trhu stoja miliardu, a musíte za ne zaplatiť 300 miliónov, tak je to určite dobrá kúpa,“ reagoval predseda strany Peter Pellegrini.

Nad plánovanou kúpou však visí niekoľko závažných otáznikov.

Naď ešte vlani bojové vrtuľníky neplánoval

Ak sú tieto stroje pre slovenskú armádu naozaj potrebné, prečo ich Naďov rezort nezaradil do svojho nedávneho rozvojového plánu? Len minulý rok sa Jaroslav Naď totiž podpísal pod Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, v ktorom sa s týmto typom techniky nepočíta. Podľa dokumentu mali ozbrojené sily do roku 2035 disponovať len viacúčelovými vrtuľníkmi. Tie už vo výzbroji máme. Ide o americké stroje UH-60 Black Hawk.

„V žiadnom strategickom plánovacom dokumente sa tento typ zbraní neuvádza. Je to v rozpore s prioritizáciou modernizácie OSSR, odčerpá to zdroje. Výcvik pilota útočného vrtuľníku je iný ako pri UH-60 Black Hawk a nakoľko my nemáme pilotov ani technikov, ktorí by mali skúsenosti s Mi-24 (na rozdiel od Čechov), bude potrebné vybudovať kompletnú spôsobilosť,“ uviedol pre Štandard dobre informovaný zdroj z prostredia rezortu obrany.

Vzniká tak odôvodnená obava, že financie venované na vrtuľníky budú chýbať pri budovaní iných priorít, ktoré len vlani schválil samotný minister. Ide predovšetkým o vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo voči NATO. „Vybudovanie ťažkej brigády nie je len otázka nákupu hlavných druhov zbraní, ako BVP a tankov, ale aj ďalších spôsobilosti, ako prieskum, delostrelectvo, ženijné jednotky, chemické jednotky a pod. Na modernizáciu týchto sa už roky nekladie dôraz a vyčerpaním peňazí na vrtuľníky ani ďalšie roky nebude,“ upozornil zdroj Štandardu.

Naď, Bell a plány do budúcnosti

Slovenské vzdušné sily bojovými vrtuľníkmi v minulosti už disponovali. Vo výzbroji mali osem ruských strojov Mi-24, z ktorých však lietala len polovica. O ich vyradení sa pri škrtaní obranného rozpočtu rozhodlo počas vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko z SaS.

Jaroslav Naď navrhoval obnovu útočných vrtuľníkov v slovenskom letectve ešte v čase, keď pôsobil v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Naď SSPI zakladal a neskôr viedol. Ako spoluautor štúdie SSPI z roku 2016 o budúcnosti vrtuľníkového letectva na Slovensku však ako ideálne ekonomické riešenie presadzoval dokúpenie bojovej verzie vrtuľníkov UH-60 Black Hawk, ktoré Slovensko už vtedy vo výzbroji malo.

„Z hľadiska možností a potrieb Vzdušných síl OS SR možno za najefektívnejšie riešenie považovať dokúpenie bojovej verzie vrtuľníkov UH-60 pod označením BattleHawk. Minimálny počiatočný počet takýchto strojov sa odhaduje na 4 – 6 kusov (nad rámec stanoveného počtu 18 viacúčelových vrtuľníkov), pričom v prípade iného typu by minimálne počty bojových vrtuľníkov museli byť vyššie, čo by bolo finančne náročné,“ píše sa v štúdii SSPI.  

Kuriozitou je, že firma Bell, ktorá AH-1Z Viper vyrába, neskôr s Naďovým inštitútom spolupracovala. Figurovala ako jeden z hlavných partnerov podujatia SSPI s názvom „Spoločne o bezpečnosti a obrane 2018,“ na ktorom rečnil aj vtedajší premiér Peter Pellegrini.

Vrtuľníky pre Pakistan a argument Čechmi

Okrem americkej armády má vrtuľníky AH-1Z Viper do svojej výzbroje čoskoro zaradiť Bahrajn a tiež susedné Česko. V roku 2019 Praha podpísala zmluvu s USA o nákupe 12 vrtuľníkov od spoločnosti Bell za 14,6 miliardy Kč (Asi 616 miliónov eur). Nákup zahrňuje aj štyri stroje AH-1Z Viper. Ďalších šesť týchto vrtuľníkov Čechom sľúbila americká vláda zadarmo.

Skutočnosť, že Slovensko aj Česko by mohli mať vo výzbroji rovnaké bojové vrtuľníky, vytvára podľa šéfredaktora českého portálu Armádni noviny Jana Grohmanna veľký priestor pre spoluprácu. „Od zdieľania prevádzkovej infraštruktúry, spoločný teoretický i praktický výcvik, nákup náhradných dielov, munície, budúcej spoločnej modernizácie, kumulácie prevádzkového, taktického a technického know-how, kumulácie odborníkov atď.,“ argumentuje Grohmann.

Česi však oproti nám majú jednu podstatnú výhodu. Časť servisných a opravárenských prác na vrtuľníkoch totiž bude v ich prípade vykonávať štátny podnik LOM Praha.

„Zapojenie slovenského obranného priemyslu bude opäť nulové, nakoľko spoločnosť Bell buduje servisné stredisko v spolupráci s českou spoločnosťou LOM Praha. Nie je predpoklad, že dôjde k transferu na Slovensko,“ uviedol zdroj Štandardu.

Minister Naď priznal, že vrtuľníky pre Slovensko boli pôvodne určené pre iný štát. Špekuluje sa o Pakistane, ktorý mal pôvodne o tieto stroje záujem. Pre zhoršenie vzťahov s Washingtonom sa však kontrakt na 15 Viperov neuskutočnil. Do roku 2019 však firma Bell vyrobila deväť týchto strojov, ktoré boli umiestnené do skladu, uvádza americký úrad Defense Security Cooperation Agency.

Vyvstáva preto otázka, či Slovensko v rámci kompenzácie za migy nedostáva len stroje, ktoré sa Američanom nepodarilo predať a či nemohlo vyrokovať dodanie zbraní, ktoré aj podľa vlastných plánov na rozvoj armády chcelo zakúpiť.  

O ponuke na zakúpenie Viperov bude po odovzdaní migov a časti systému protivzdušnej obrany Kub rozhodovať vláda.

Ministerstvo obrany do uzávierky na otázky Štandardu neodpovedalo. Článok budeme aktualizovať.