Koľko lekárov nám bude chýbať? Väčší problém bude so zdravotnými sestrami

Analytici Zuzana Múčka a František Múčka z Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa bližšie pozreli na to, ako sa budú vyvíjať počty lekárov a sestier a o koľko sa zvýši dopyt po nich z dôvodu starnutia populácie. Zistenia sú alarmujúce.

Skutočný problém budú sestry

Podľa autorov bude v nasledujúcich desaťročiach väčší problém spôsobovať nedostatok zdravotných sestier než nedostatok lekárskeho personálu.

Za jednu z príčin považujú to, čo aj riaditeľ Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR Miroslav Sekula – „pojmovú vojnu“, ktorá oslabuje záujem žiakov a komplikuje ich nástup do pracovného vzťahu.

„Na stredných zdravotných školách, kde sa pred pätnástimi rokmi študovalo za zdravotnú sestru, sa postupne táto profesia študovala v programe zdravotnícky asistent, praktická sestra a napokon praktická sestra – asistent, pričom nejde o totožné smery, respektíve plne substitučné profesie. Pre ,štandardné‘ sestry sa zaviedla povinnosť vysokoškolského vzdelania aspoň prvého stupňa,“ opisujú proces zmien.

Chaos spôsobuje, že stredoškolské „sestry“ sa s tými vysokoškolskými nedopĺňajú v kompetenciách. Nemôžu, lebo presne nevedia, čo by vlastne mali robiť.

Nemocniciam dnes chýbajú predpisy, koľko praktických sestier – asistentov má pracovať na jednotlivých oddeleniach podľa počtu lôžok, a vyhláška o rozsahu ich kompetencií. Riaditelia sa preto sústreďujú najmä na nábor zdravotných sestier, lebo tie vedia zapísať do kolónky normatívov.

Prudký prepad nastane po roku 2029

Rozpočtová rada používa v projekcii na všetky druhy „sesterských“ profesií (zdravotná sestra, praktická sestra, zdravotnícky asistent a pôrodná asistentka) pojem „sestra+“. Zjednocuje to zbytočne atomizovanú štruktúru. V súčasnosti aj tak rezort pracuje na vyhláške, ktorá by v blízkej budúcnosti mala predefinovať, čo presne smú jednotlivé typy profesií vykonávať.

Z projekcie vyplýva, že veľkosť skupiny „sestra+“ v posledných rokoch mierne stúpa. Vďačíme za to aj priblíženiu dôchodkového veku žien veku mužov. Efekt tohto zrovnoprávnenia však čoskoro uplynie a odliv sestier vo vyššom veku postupne opäť akceleruje.

„Projekcia vývoja počtu sestier+ ukazuje, že na rozdiel od lekárov nás pri sestrách niekedy po roku 2029 čaká prudký prepad ich počtu (scenár nezmenených politík). Po tomto období totiž začnú dôchodkový vek dosahovať silnejšie ročníky, zvlášť dramaticky sa to ukáže po roku 2035,“ predpokladajú analytici.

Chýbať budú desaťtisíce zdravotných sestier

Podľa riaditeľa kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáša Kobera máme najextrémnejší nedostatok sestier zo všetkých sledovaných krajín OECD. Na Slovensku ich chýba viac ako 16-tisíc. Dobre pritom už bolo.

„O päť až desať rokov sa začnú prudko roztvárať nožnice medzi potrebným počtom sestier a ich ponukou. Do roku 2050 nám pri súčasnej retencii bude chýbať až o dvanásťtisíc sestier viac než v súčasnosti,“ konštatujú analytici.

Aby sme pokryli dopyt po sestrách, museli by sme každoročne prijať na stredné zdravotné školy o tisíc žiakov viac.

To je nepravdepodobné. Žiaci nemajú o tento typ odbornosti až taký záujem a riaditeľom už pri súčasnej kapacite chýbajú priestory aj učitelia, lebo tí si viac zarobia prácou v nemocnici než výučbou.

https://standard.sk/332335/stredne-zdravotnicke-skoly-nemozu-prijimat-viac-ziakov-chybaju-im-priestory-aj-ucitelia-rezort-to-dlhodobo-neriesi/

Aj keď žiaci skončia strednú školu, neznamená to ešte posilu zdravotníckeho systému. „Konzervatívny simulačný odhad totiž ukazuje, že až polovica absolventov sa trvalejšie (viac ako päť rokov) pracovne nezapojí do zdravotníctva (dve tretiny z tejto skupiny vôbec nenastúpia do zdravotníctva, tretina odíde do desiatich rokov). Kľúčovou politikou je preto motivovať absolventov týchto smerov, aby do zdravotníctva nastúpili a po nástupe aj vytrvali,“ zdôrazňuje dokument.

Autori konštatujú, že sestry prilákame do systému najmä zvyšovaním ich miezd, ďalej zmenami, ktoré uľahčia zladenie pracovného a súkromného života a zvyšovaním ich kompetencií a možností vzdelávania.

Zložité bude najmä obdobie medzi rokmi 2040 až 2055

Z projekcie vyplýva, že počet lekárov postupne rastie: za posledných pätnásť rokov ich pribudlo takmer dvetisíc. Napriek tomu nebudeme vedieť v druhej polovici storočia zabezpečiť, aby mali Slováci taký prístup k lekárskej starostlivosti ako v súčasnosti.

Do roku 2055 nám bude podľa projekcie chýbať tri až šesť percent lekárov – v prepočte približne tisíc. Zložité má byť najmä obdobie rokov 2040 až 2055 po odchode silnejších starších kohort.

„Ak by sme tento rozdiel chceli vyriešiť skôr, ako nás zastihne výrazná medzera medzi ponukou a dopytom po lekárskom personáli, je nevyhnutné zvýšiť počet prijatých na lekárske fakulty z dnešných 700 na približne 900 v priebehu piatich rokov, teda ročne navyšovať prijatých na slovenské programy o približne 40 prijatých,“ píše sa v dokumente.

To by znamenalo znížiť počet zahraničných študentov o asi desať percent.

Zabezpečiť stanovený počet lekárov by podľa autorov nemalo byť ťažké. Stačí odstrániť prvky, ktoré ich nadbytočne zaťažujú a tým aj odrádzajú: napríklad byrokratické požiadavky, delegovať administratívu na nezdravotnícky personál či nahrádzať časť lekárskej práce umelou inteligenciou.

V počte absolventov medicíny sme skokanom desaťročia

Podľa dát OECD patrí Slovensko medzi najvýraznejších skokanov desaťročia v počte absolventov medicíny. Dôvod však nie je potešujúci. Prudký nárast nespôsobili slovenskí, ale zahraniční študenti.

„Nastupujúci študenti na anglických programoch dosahujú už vyše 40-percentný podiel na všetkých študentoch, podľa zverejnených plánov sa začnú doťahovať na polovicu. Na porovnanie, v Česku je samoplatcov na medicíne približne štvrtina, v Nemecku sa napríklad možnosť študovať medicínu v inom ako nemeckom jazyku ani neponúka. Počet slovenských medikov za desaťročie nestúpa,“ varujú analytici.

Ministerstvo zdravotníctva má snahy od budúceho školského roku zvýšiť počet medikov v slovenskom výučbovom jazyku. K číslu päťsto, aké navrhol rezort, sa však ani neblížime.

„V tomto roku desať a rovnako nasledujúce štyri roky, takže prijmeme dokopy o päťdesiat medikov viac. Podľa mojich informácií takto reagujú aj ostatné lekárske fakulty,“ priblížil počet študentov nad rámec dovtedajších noriem dekan Lekárskej fakulty UK Juraj Payer.

Slovenské lekárske fakulty nemajú záujem prijímať menej samoplatcov, ktorí sa vzdelávajú v angličtine. Počet zahraničných študentov má napríklad vplyv na rating fakulty a znamená dodatočné kompenzácie pre vyučujúcich.

V školskom roku 2023 až 2024 majú zahraniční samoplatcovia tvoriť takmer polovicu z celého počtu prijatých. Podľa autorov nie je zrejmé, prečo by naše školy mali vychovávať lekárov pre zahraničný pracovný trh, najmä keď je po nich veľký dopyt doma.

Odliv našich lekárov do zahraničia sa spomaľuje

Dobrou správou je, že slovenskí absolventi postupne strácajú záujem pracovať v zahraničí a chcú ostať doma. Na západ od nás dnes pracuje okolo štyritisíc lekárov, ktorí vyštudovali na slovenskej fakulte, ale tento trend podľa údajov dvoch najčastejších pracovných destinácií (Nemecko a Česko) stagnuje alebo klesá.

Potvrdzuje to aj veková štruktúra lekárov v službe na Slovensku. V nej najviac chýbajú päťdesiatnici, ale podiel tridsiatnikov je výrazne vyšší než pred desiatimi rokmi. Podľa autorov je preto otázne, či sa aktuálne výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov nejako prejaví vo vyššej ponuke lekárov pracovať na Slovensku a aký benefit za tieto náklady to prinesie pacientom.