Amerika je v studenej vojne s Čínou. Zmení sa kvôli tomu všetko

Povedal by som, že sme v novej studenej vojne. Z lídrov oboch amerických politických strán sa stali protičínski jastrabi. Ozývajú sa hlasy o vojne o Taiwan. Si Ťin-pching sľubuje, že bude dominovať storočiu.

Neviem sa ubrániť úvahám: Ako bude táto studená vojna vyzerať? Zmení americkú spoločnosť rovnako ako tá predchádzajúca?

Prvá vec, ktorú som si na tejto studenej vojne všimol, je, že preteky v zbrojení a ekonomike sfúzovali. Hlavnou témou konfliktu boli doteraz mikročipy, malé vecičky, ktoré zabezpečujú nielen fungovanie vášho auta a telefónu, ale aj riadenie rakiet a sú potrebné na trénovanie systémov umelej inteligencie. Ten, kto má dominantné postavenie vo výrobe čipov, dominuje na trhu aj na bojisku. Po druhé, geopolitika je iná. Ako uvádza Chris Miller vo svojej knihe Chip War (Čipová vojna), v odvetví mikročipov dominuje niekoľko veľmi úspešných podnikov. Viac ako 90 percent najmodernejších čipov vyrába jedna spoločnosť na Taiwane. Jedna holandská firma vyrába všetky litografické stroje, ktoré sú potrebné na výrobu špičkových čipov. Dve spoločnosti z kalifornskej Santa Clary majú monopol na dizajn grafických procesorov, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku aplikácií umelej inteligencie v dátových centrách.

Pre Čínu je táto situácia neúnosná. Ak môže Západ zablokovať prístup Číny k špičkovým technológiám, potom môže zablokovať aj Čínu. Zámerom Číny je teda dosiahnuť sebestačnosť v oblasti čipov. Zámerom Ameriky je svoju sebestačnosť v oblasti čipov posilniť a vytvoriť globálnu čipovú alianciu, ktorá vylúči Čínu.

Americká zahraničná politika sa v tomto smere rýchlo zmenila. Počas ostatných dvoch administratívnych období sa Spojené štáty agresívne snažili zabrániť Číne získať softvérové technológie a zariadenia, ktoré potrebuje na výrobu najmodernejších čipov. Bidenova administratíva obmedzuje nielen čínske vojenské spoločnosti, ale všetky čínske firmy. Vyzerá to ako rozumný spôsob ochrany, ale, ak to mám povedať inak, je to trochu dramatické: Oficiálnou politikou USA je urobiť národ s takmer jeden a pol miliardou obyvateľov chudobnejším.

Ešte viac ma udivuje, ako nová studená vojna mení usporiadanie americkej domácej politiky. Vždy existovali Američania, ktorí podporovali priemyselnú politiku, a to už od Správy o manufaktúrach Alexandra Hamiltona z roku 1791 – teda využívania vlády na posilnenie súkromných hospodárskych odvetví. Ale tento prístup k vládnutiu bol vo všeobecnosti okrajový.

Teraz je v centre americkej politiky, pokiaľ ide o zelené technológie a čipy. Minulý rok Kongres schválil zákon CHIPs rátajúci s 52 miliardami dolárov vo forme grantov, daňových úľav a iných dotácií na podporu americkej výroby čipov. To je priemyselná politika, z ktorej by bol Hamilton nadšený.

V nasledujúcich rokoch a desaťročiach bude Čína vynakladať obrovské sumy peňazí na svoje vlastné programy priemyselnej politiky v oblasti rôznych špičkových technológií. Jeden z analytikov Centra pre strategické a medzinárodné štúdie odhaduje, že Čína už teraz vynakladá na priemyselné programy zo svojho HDP 12-krát viac ako Spojené štáty.

V nasledujúcich rokoch budú musieť vedúci predstavitelia USA zistiť, nakoľko sú tieto výdavky efektívne a ako na ne reagovať. Táto studená vojna bude ešte viac ako tá predchádzajúca vedená technologickými elitami. Obe strany budú pravdepodobne míňať veľa peňazí na svojich najvzdelanejších občanov – čo je v dobe populistickej nevôle nebezpečná situácia.

Už teraz možno vidieť nové politické trhliny. V strede sú takí neohamiltonovci, ktorí podporovali zákon CHIPs – vrátane Bidenovej administratívy a 17 republikánov, ktorí nie sú Trumpovci a ktorí spolu s demokratmi hlasovali za tento zákon v Senáte.

Na pravici je už mnoho populistov, ktorí sú v otázke Číny superjastrabmi, pokiaľ ide o vojenské záležitosti, ale neveria v priemyselnú politiku. Prečo by sme mali míňať všetky tie peniaze na elity? Prečo si myslíte, že vláda je múdrejšia ako trh?

Na ľavici sú tí, ktorí chcú priemyselnú politiku využiť na to, aby slúžila progresívnym cieľom. Bidenova administratíva vydala neuveriteľné množstvo diktátov pre spoločnosti, ktoré sú podporované zákonom CHIPs. Tieto diktáty by nútili podniky správať sa spôsobom, ktorý slúži mnohým nesúvisiacim progresívnym prioritám – politike starostlivosti o deti, rastu odborového hnutia, environmentálnym cieľom, rasovej spravodlivosti atď. Namiesto programu zameraného na podporu čipov sa snaží byť všetkým naraz.

Dalo by sa dúfať, že zintenzívnením atmosféry studenej vojny americká politika zvážnie. Keď išli Američania počas poslednej studenej vojny k volebným urnám, uvedomili si, že ich hlas môže byť otázkou života a smrti. Možno to tak bude opäť.

Vládnutie v tomto období si bude vyžadovať mimoriadnu úroveň skúseného štátnického umenia – realizáciu priemyselných programov, ktoré sa nenafúknu, čiastočnú deglobalizáciu ekonomiky bez vyvolania obchodných vojen, stabilné prekonávanie Číny bez jej poníženia. Ak si Čína uvedomí, že každým rokom zaostáva, potom môže byť invázia na Taiwan bezprostrednejšia.

Miller dostal otázku, aká je pravdepodobnosť, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov nebezpečný vojenský konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou vyvolá hospodársku krízu podobnú Veľkej hospodárskej kríze. Pravdepodobnosť odhadol na 20 percent.

Dosť na to, aby sme sa zamysleli.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.