KDH má pred sebou nabitý víkend. V piatok zasadá predsedníctvo strany, v sobotu hnutie čaká celoslovenská Rada KDH. Ich hlavnou otázkou bude vytvorenie spoločnej kandidátky s Kresťanskou úniou.
Na túto udalosť sa dá nazerať z viacerých uhlov pohľadu.
Z ideologického dáva spojenie KDH a KÚ zmysel. Hodnotovo aj obsahovo sú to v zásade rovnaké strany, ktoré bojujú o toho istého voliča. Žiadna z nich zároveň nie je natoľko silná, aby mala sama istý vstup do parlamentu.
Okrem toho, obe strany sa potrebujú vyhnúť excesom. Členovia KDH si veľmi dobre pamätajú, aké dôsledky mala na imidž a preferencie strany Hlinova politika, ktorá hnutie ťahala smerom k liberálom. KÚ má podobný problém s Matovičom, ktorý sa po troch rokoch vládnutia stal pre mnohých nevoliteľným. Navyše, Matovič je v konflikte aj s podpredsedom KÚ Branislavom Škripekom. Odísť od Matoviča by teda vyriešilo jeden konflikt aj v samotnej strane.
Spojenie by navyše obom stranám dovolilo robiť svoju politiku nezávisle od niekoho iného. V KÚ by neboli odkázaní na ochotu liberálnych poslancov OĽaNO podporiť ich stanoviská a nemuseli by sa obávať toho, čo najnovšie vymyslí Igor Matovič. KDH by to zas umožnilo zaplniť svoju kandidátku poznateľnými tvárami s rovnakým hodnotovým nastavením.
Napokon, zdá sa, že rozdelenie strán je aj proti vôli ich voličov, ktorí si želajú spojenie. Minimálne preto, aby zabránili prepadu svojich hlasov, keďže parlament nemá v tejto chvíli istý ani jedna strana.
Spojenie oboch strán by teda obom pomohlo spojiť voličské základne, vyhnúť sa excesom, ktorých majú ich voliči zrejme plné zuby a taktiež by im dovolilo slobodnejšie robiť svoju politiku.
Logika preto velí spojiť sa.
Ak sa však na celú vec pozrieme z mocenského pohľadu, ukazuje sa, že spojenie nemusí byť až takým dobrým plánom. A to v prvom rade preto, že ani po ňom nebudú mať strany istý vstup do parlamentu.
O tom, ako dopadnú voľby, sa totiž vždy rozhoduje až vo finiši kampane, teda približne v posledných dvoch týždňoch. Kto vtedy dokáže uchopiť emóciu volieb a presvedčiť voličov, že ju zosobňuje, ten získava hlasy. Kto to nedokáže, prepadáva.
Emócie však dokážu vzbudiť silní, charizmatickí, či niekedy aj excentrickí lídri. Takého však KDH ani KÚ nemajú. Zástupcovia oboch strán vyzerajú v televíznych štúdiách či v predvolebných spotoch príliš škrobene. Chýba im aj Matovičov talent zaujať voliča a strhnúť na seba pozornosť.
A to môže byť problém, ktorý napokon obe strany oberie o účasť v parlamente. Obzvlášť, ak sa zdá, že Matovič bude tentoraz kampaň cieliť skôr na konzervatívnych voličov a stane sa priamym konkurentom KDH. Ozaj, všimol si niekto, aký odznak mal na saku Matovič na Markíze v relácii Na telo?
Samozrejme, obe strany majú pomerne disciplinované voličské jadro a preto sa dá očakávať, že budú voliť „svojich“ aj napriek nepresvedčivému výkonu v kampani. No spoliehať sa na to nemusí byť najlepší nápad. Členovia KDH, ktorí si pamätajú kampaň a výsledky volieb z roku 2016, by o tom vedeli rozprávať.
Neželaným výsledkom spojenia preto môže byť, že obe strany zostanú tesne pred dverami parlamentu.
Preto sa zdá, že zachovanie súčasného stavu nemusí znamenať katastrofu. KÚ totiž má stále možnosť dostať sa do parlamentu na kandidátke Igora Matoviča, ktorého čaká kampaň o prežitie, čo znamená, že Matovič do toho dá všetko, čo už ukázal v Michalovciach.
To zároveň ukazuje, že sily sú vyrovnané. Je to totiž KDH, kto potrebuje spojenie a disciplinovaných voličov KÚ. Na druhej strane, Kresťanská únia je stále omnoho menšou stranou s násobne nižším výtlakom ako KDH a samostatne by na parlament nemohla pomýšľať ani náhodou.
Posledná poznámka sa týka konzervatívneho spektra ako celku. Podľa toho, ako vyzerá situácia dnes, sa zdá, že či sa už KDH a KÚ spoja alebo nie, jedinú možnosť dostať sa do koalície budú mať len vtedy, ak vznikne široká koalícia strán od Hlasu cez progresívcov, SaS, Sme rodinu až po KDH, ktorých by doplnilo ešte OĽaNO, alebo Demokrati.
A tu sa ukazuje rovnaký problém ako v kampani. V čom spočíva, to ukázalo pôsobenie KÚ v poslednej vláde, kde strana vyzerala skôr ako brzda najprogresívnejších nápadov, aj to nie vždy s úspešným koncom. Ak však strana prišla s niečím vlastným, jej koaliční partneri z SaS ich často rozniesli v zuboch. A to aj pri takom miernom návrhu zákona, ako bola pomoc tehotným ženám, ktorú predložili poslanci okolo Anny Záborskej.
Ak by vznikla široká koalícia, v ktorej by hrali prím progresívci za pomoci oportunistov, výtlak politikov KDH, či KÚ v nej by bol pravdepodobne ešte menší, ako to bolo v súčasnom volebnom období.
Hneď po tom, ako kresťania vyriešia otázku spájania, by sa preto mali začať zaoberať otázkou, ako si znova vydobyť rešpekt.