Staršie generácie si Antona Hlinku ešte pamätajú z vysielania Rádia Slobodná Európa, ktorá bola žriedlom slobodných informácií v dobe komunizmu. Jeho hlas sa ozýval aj z Hlasu Ameriky či Rádia Stefanus. Ľudia poznali jeho úvahy, postrehy a kázne aj knihy. Medzi katolíkmi sa neskôr šírili aj nahrávky jeho príhovorov na magnetofónových kazetách.

Anton Hlinka bol oslovený charizmou sv. dona Bosca, ktorého poznáme hlavne ako toho, kto zachraňoval problémovú mládež. Už menej sa vie, že don Bosco je autorom stoviek duchovných publikácií a možno povedať, že bol prelomový aj v „duchovnom marketingu“, keď sa nechal odfotiť pri spovedaní či stretnutí s ľuďmi. To dovtedy nebolo.

V mediálnych aktivitách bol Anton Hlinka don Boscovi veľmi podobný.

Príbeh jeho emigrácie sa spája s päťdesiatymi rokmi a ilegálnymi prechodmi hraníc. Mladí adepti kňazstva s ohrozením vlastného života utekali za hranice, aby mohli naplniť svoje poslanie, stať sa kňazmi, slúžiť Bohu a ľuďom.

Cirkev u nás bola v tom období ťažko skúšaná, komunisti zrušili gréckokatolícku cirkev, potom kláštory, mužské i ženské, biskupi a mnohí duchovní boli uväznení. Komunisti sa snažili podmaniť si celú cirkev s ambíciou jej postupného zničenia.

Anton Hlinka bol účastníkom tretej výpravy, ktorú viedol blahoslavený mučeník Titus Zeman. Ako je známe, táto výprava sa nevydarila, väčšinu účastníkov chytili a odsúdili na dlhé tresty. Titus Zeman bol vyšetrovaný a súdený ako vatikánsky špión, tesne ušiel šibenici. Skrátka, zlá doba generovala ešte horšie riešenia, no vygenerovala mučeníkov povýšených na oltár.

Účastníkmi spomínanej výpravy boli napríklad Justín Beňuška, Ján Brichta, Andrej Dermek či Anton Srholec.

Antona Hlinku pohraničníci nechytili a svoj prechod, tentoraz úspešný, zopakoval o niečo neskôr.

Za kňaza ho vysvätili v roku 1952 v Taliansku. Prednášal teológiu a pôsobil ako pedagóg vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom i v Miláne. Potom sa naplno venoval rozhlasovej publicistike, písaniu, prekladaniu a vydávaniu kníh. Bol to skutočne osvietený a zapálený kňaz.

Po novembri 1989 začal pôsobiť na Slovensku, stal sa azda najznámejším kňazom, ktorý vystupoval v médiách, pomáhal katolíckej cirkvi na Slovensku s mediálnymi výstupmi, jednoducho bol neprehliadnuteľný. Získal profesúru v odbore filozofia a v roku 1997 mu prezident Michal Kováč udelil Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Nie je azda nič trápnejšie, ako mať správny názor, ktorý nie je argumentačne podložený. V argumentáciách bol Anton Hlinka majstrom. Ďalšou silnou črtou jeho diela je univerzálnosť a nadčasovosť.

Z tých desiatok a desiatok publikácií a mediálnych výstupov, ktoré sa azda ani nedajú obsiahnuť, by som si dovolil vyzdvihnúť Hlinkovu knihu Viera veľkých vedcov.

Prvýkrát vyšla v Ríme v roku 1988 a následne v slobodných časoch aj niekoľko slovenských vydaní. Dnes je kniha zabudnutá, občas sa objaví v antikvariáte, no dá sa nájsť a stiahnuť celá na internete.

Táto kniha bola nesmierne potrebná nielen v dobe svojho vzniku, ale svojou aktuálnosťou je čítaním aj do dnešných dní. Je to doslova katolícka argumentačná príručka. Slúži nielen ako munícia proti marx-leninskému učeniu komunizmu, táto publikácia platí aj dnes, keď vidno snahy o zrušenie spoločenskej dohody, keď sú opäť pokusy stvoriť „nového človeka“.

Koľkokrát sme ako kresťania doslova „čajoví“ a nepresvedčiví v tom, čo je podstatou našej viery. Koľkokrát ťaháme za kratší koniec v hodnotových zápasoch, lebo nemáme zrozumiteľné argumenty, iba „pravdu“.

V knihe nájdete, ako o viere a vede uvažoval Albert Einstein, držitelia nobelovych cien za prírodné vedy, vynálezcovia, ale aj filozofi. Boh, otázka Boha, otázka vzťahu medzi vierou a vedou boli vždy a všade témami.

Ďalšou úžasnou knihou je kniha K širším obzorom. Hoci vyšla v roku 1968, svojím zrozumiteľným štýlom je stále aktuálna. Ide o knihu, ktorá približuje katolícku náuku, vysvetľuje kontexty, kladie otázky.

Je to skvelá príručka aj pre neveriacich ľudí, ktorí majú ambíciu byť pravdiví a poznať bližšie to, čo principiálne odmietajú.

Priblížiť si históriu spovede, posvietiť si na slávenie Eucharistie, zamýšľať sa nad hľadaním zmyslu života a Boha nie je na škodu.

Za zmienku stojí kniha o sv. Terézii z Liesieux z pera Antona Hlinku alebo kniha Každý sa môže zmeniť, ktorá schová do vrecka všetky moderné motivačné príručky.

Jednoducho, je toho veľa a všetko kvalitné, Hlinka nedával von žiadnu vatu. Stálo by za zváženie, či by sa bratia Saleziáni nepostarali o skompletizovanie a opätovné vydanie najzásadnejších diel tohto nášho katolíckeho velikána.

Bol by to dar pre všetkých veriacich, ale aj veľké povzbudenie pre teológov a duchovných, ktorí denne zvádzajú zápasy o svoje povolanie, ale aj zápasy so svetom, ktorý ich vysmieva či spochybňuje.