Zachraňovanie bánk: Štát nie je Santa Claus, štát sme my

Štát ich od bánk zrazu v rámci záchranného programu akceptuje at par vysoko nad trhové ceny a tým tieto straty zoštátni. Na to však štát potrebuje peniaze. Nejaké si vytlačí a vydá dlhopisy…

To je tá cirkulárna ekonomika?

Dúfam, že ste sa nenechali pomýliť. Štát nie je Santa Claus. Štát sme my. Štát nemá vlastné peniaze, len tie naše. Tech Bros nezachránila americká ministerka financií Janet Yellenová, ale Joe Sixpack [slangovo priemerný robotník, pozn. red.], ktorému plat nestíha za cenami v obchodoch. Ide len o ďalšiu formu inflácie.

Záchranné úvery bankám vytvárajú ďalšie peniaze do systému v čase, keď sa centrálna banka snažila peniaze z obehu sťahovať programom kvantitatívneho sprísňovania. Už po prvom týždni vidno v aktuálnych číslach, že čistý efekt je inflačný.

Bail-outy [pojem označuje finančnú pomoc či vonkajšiu záchranu pred bankrotom, pozn. red.] tak podporujú ďalší rast cien v čase, keď je centrálna banka vysoko nad svojím inflačným cieľom. K tomu všetkému majú USA podobne ako celý vyspelý svet problém s výdavkami štátu, ktoré nezodpovedajú príjmom, čo tiež podporuje rast cien.

Znovuzískanie pokoja na trhoch je podmienené vierou, že problém cenovej inflácie je už za nami. Že zlé peniaze možno opäť tlačiť a netreba ich už ničiť. Že úroky už netreba dvíhať. Že o chvíľu sme späť na 2-percentnom inflačnom cieli centrálnej banky. Alebo sa šťastiu dá pomôcť tým, že ten cieľ pridvihneme bližšie k realite na 3 alebo rovno 4 percentá?

Ak sa to nenaplní, alebo do toho nebodaj príde nejaká recesia, uveriť bude opäť komplikovanejšie.