Po víkende sa zdá, že kresťanským demokratom sa do parlamentu nechce

Deň pred hlasovaním KDH o tom, či vezme Kresťanskú úniu na svoju kandidátku, mi vravel dlhoročný člen KDH, ktorý je v ňom od roku 1990, že ak sa nespoja, pravdepodobne prvýkrát nedá svoj hlas vo voľbách KDH. Signály, že členovia oboch strán si želajú spojenie, som vnímal aj od rôznych ďalších ľudí, či už z KDH alebo KÚ.

Výnimkou boli len vrcholové štruktúry KDH. Aj keď pred celoslovenskou radou KDH sa zdalo, že je priam nemožné, aby hnutie neprijalo ponuku KÚ na spojenie, mlčanie špičiek strany a prekvapivé výzvy predstaviteľov KÚ dávali tušiť, že situácia ani zďaleka nie je istá. Dopadlo to zle pre obe strany.

Snažil som sa zistiť, ako túto situáciu vnímajú ľudia z jednotlivých strán. Z toho, čo som sa dozvedel, sa zdá, že dôvodom nezhôd bolo to, že nikto nechcel v tejto hre držať v rukách pomyselného čierneho Petra. Ale omnoho väčší dôvod na strach mala, zdá sa, Kresťanská únia.

V nej sa báli, že KDH chce spoločnú dohodu vykresliť ako ústretový krok voči menšej strane, no zároveň si nadiktovať podmienky, vďaka ktorým by Kresťanskú úniu prakticky potopili. V KÚ sa preto báli, že dohoda pre nich bude rovnako neprijateľná ako pred štyrmi rokmi, keď sa pokúšali dohodnúť s Alojzom Hlinom. Možno aj preto deň pred Radou zverejnili svoje podmienky na sociálnej sieti.

Na druhej strane, KDH asi nechcelo vyzerať tak, že do spojenia ho dotlačila Kresťanská únia. V hnutí preto vyvolalo veľkú nevôľu stanovisko k spájaniu, ktoré deň pre celoslovenskou radou priniesla KÚ. Aspoň tak to interpretujú ľudia z KÚ a nižší stranícki predstavitelia KDH, s ktorými som sa rozprával. Predsedníctvo hnutia sa totiž dohodlo, že nič iné ako oficiálne stanovisko strany nebudú komunikovať.

Vyzerá to tak, že tým, kto sa prerátal, je KDH. Je to totiž práve táto strana, ktorej v ruke ostal čierny Peter. A nielen jeden.

V prvom rade, ak si človek pozrie mediálne výstupy jednotlivých strán, má pocit, že za krach rokovaní je zodpovedné KDH. KÚ totiž vyzerá tak, akoby sa dohodnúť skutočne chcela, KDH akoby hľadalo podmienky a výhovorky.

Ich zdôvodnenie, že KÚ sa viac ako programovým otázkam venovala miestam na kandidátke, sa zdá zvláštne. Nájsť programový rozdiel medzi KDH a KÚ je totiž v podstate nemožné. Takisto pôsobia reči o tom, že KÚ bola súčasťou chaosu, ktorý vytvorila súčasná vláda. Chaos totiž reprezentujú ľudia ako Matovič, Sulík, Naď, či Káčer, a nie Záborská s Vašečkom. Obzvlášť divne pôsobí toto vyjadrenie, ak si spomenieme na to, že KDH ešte nedávno ponúkalo číslo dva na kandidátke Eduardovi Hegerovi, ktorý o chvíľu nato založil liberálnu stranu.

Najšťastnejšie nepôsobí ani záver stanoviska KDH, ktorý naznačuje, že hnutie má záujem len o jednotlivcov z radov KÚ. To vyzerá akoby hnutie chcelo namiesto korektného spojenia roztrhnúť svojho menšieho konkurenta. A to sa v kresťanskom prostredí, ktoré tvoria gro voličov oboch strán, vníma ako snaha o podraz.

Napokon, o mnohom vypovedajú aj komentáre pod videom zverejneným na stránke KDH, kde predsedníctvo zdôvodňuje, prečo sa nedohodli. Mnoho komentujúcich považuje za vinníka KDH. Niektorí dokonca tvrdia, že stranu v najbližších voľbách preto už voliť nebudú.

Okrem reputačnej straty KDH svojím rozhodnutím nateraz odmietlo aj pomerne jednoduchú možnosť získať približne 20-tisíc hlasov od skalných voličov tejto strany. Pre hnutie, ktoré sa už dvakrát nedostalo do parlamentu a pravidelne má preferencie okolo piatich percent, sú to pritom viac než zaujímavé čísla. Obzvlášť, ak v krajine vládne dezilúzia, čo naznačuje, že volebná účasť bude nízka a KDH bude stačiť na vstup do parlamentu menej hlasov ako naposledy.

Práve pre tento fakt je postup KDH ťažko pochopiteľný.

Okrem toho, pre KDH by spojenie s KÚ mohlo priniesť aj pozičné výhody. Kresťanská únia je malá strana, ktorej hlavný kapitál spočíva v hlasoch charizmatických spoločenstiev a skalných fanúšikov Anny Záborskej. To, samozrejme, nestačí na vstup do parlamentu a stranu núti hľadať spojencov. Doteraz mala spojenca v Igorovi Matovičovi, ktorý sa však zdiskreditoval.

Ak by sa jej novým mecenášom stalo KDH, existencia hodnotovo prakticky rovnakej strany by vo veľkom KDH postupne strácala zmysel a KDH by tak mohlo postupne pohltiť nielen svojich bývalých členov, ale aj hlasy ľudí z charizmatických spoločenstiev. V KDH však takto neuvažovali a rozhodli sa KÚ radšej roztrhnúť.

Samozrejme, do volieb je ešte ďaleko, udiať sa môže všeličo. To, že napokon dôjde k dohode, v konečnom dôsledku nevylučoval nikto z ľudí, s ktorými som mal možnosť hovoriť.

No ak k tomu nedôjde, tak pre KDH to bude znamenať, že dali svojim konkurentom do ruky niečo, s čím môžu ďalej pracovať. Igor Matovič si to už všimol a samozrejme nepohrdol príležitosťou kopnúť si.

A pre všetky tieto dôvody sa zdá, že KDH sa do parlamentu vlastne ani veľmi nechce.