Členom rádu sa stal, keď mal iba 26 rokov a aktívny je v ňom dodnes. Na Slovensko pricestoval, aby sa zúčastnil na otvorení komunitného centra pre Rómov v Topoľčanoch, na ktorého realizácii nesie výrazný podiel. Stretli sme sa s ním v Bratislave v centrále Maltézskej pomoci Slovensko deň pred oficiálnym otvorením topoľčianskeho centra svätých Ľudovíta a Zélie Martinovcov, rodičov svätej Terezky z Lisieux.
Maltézsky rád je laický rád katolíckej cirkvi a patrí medzi najstaršie na svete. Jeho začiatok spadá do roku 1113, do obdobia krížových výprav. Jeho celý názov je Zvrchovaný vojenský špitálny Rád sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty. Od svojho založenia slúžil a ochraňoval zranených, chorých a ohrozených, a to bez ohľadu na ich národnosť, rasu či vierovyznanie.
Počas storočí sa forma maltézskej pomoci prispôsobovala aktuálnym potrebám doby. V ostatných desaťročiach do bohatého portfólia služby tohto rádu pribudla aj práca s rómskou komunitou hlavne v strednej a východnej Európe.
Je príznačné a korešponduje to s naším mýtom o plebejskosti slovenského národa, predstavovať si šľachticov ako arogantných nepriateľov všetkých „nás bezcenných, no hrdých poddaných“. Jánošíkovská iskra vzbury proti vrchnosti nám vrástla hlboko do kostí. Tak hlboko, že pre nás žiadna autorita nie je autoritou a málokomu dôverujeme.
No a tu k nám prichádza skúsený muž, ktorý prekypuje múdrosťou, elánom, pokorou a dobrosrdečnosťou. Nepoučuje, nemoralizuje, iba hovorí o tom, kde a komu treba pomáhať a ako pomáhať, aby to malo zmysel.
Nové centrum v Topoľčanoch zapadá do portfólia komunitných centier, ktoré pomáhajú Rómom. Je v poradí dvadsiate štvrté. Staršie projekty úspešne fungujú v Rumunsku, Maďarsku, na Ukrajine a toto je druhé na Slovensku.
Franz Salm-Reifferscheidt, ako sám hovorí, „pocítil Božiu inšpiráciu“ pred vyše desaťročím, keď Maltézsky rád zasadal v Ríme. Keď sa hovorilo o tom, kde by sa pomoc rádu mohla uplatniť, Salm navrhol upriamiť pozornosť na vylúčené rómske komunity. „Rómovia sú špecifickí v tom, že sú národom, ale nemajú svoj štát ohraničený hranicami. Je to najväčšia menšina v Európe, čo z Rómov nerobí iba sociálnu, ale aj vysoko politickú otázku. Hoci Európa má riešenia pre zlepšenie životných podmienok Rómov, veľa sa toho nedeje a je potrebné zapojiť všetky sily, ktoré máme.“
Vtedy ho vďačne vymenovali za veľvyslanca pre rómsku komunitu, čím sa Maltézski rytieri pomaly rozšírili na jednu z organizácií s najväčším počtom rómskych projektov v Európe.
Filantropická práca pána Salma sa začala naplno, hoci bol už v dôchodkovom veku. Rómske komunity spoznal, keď cestoval po Európe ako zástupca firmy Hipp, ktorá vyrába pokrmy pre deti. „Hipp má viaceré fabriky na spracovanie detských výživ v strednej a východnej Európe. Ja som tieto krajiny navštevoval a tak som aj bližšie spoznal Rómov a problémy, ktorým čelia. Nemal som však priestor na aktívnu pomoc. Upútal ma napríklad východ Slovenska, kde sú niektoré miesta s takmer stopercentnou rómskou populáciou.“
Po zvolení za veľvyslanca pre rómske komunity viedli jeho prvé kroky do Maďarska. Tam sa napojil na už existujúce projekty. Treba podotknúť, že Maďarsko a Slovensko boli jedinými krajinami, kde mal Maltézsky rád už dlhodobo rozbehnuté projekty s touto menšinou.
„Komunitné centrá bolo treba zosystematizovať. Máme sedem bodov, ktoré sa snažíme dôsledne napĺňať. V prvom rade treba vybudovať komunitné priestory, kde si ľudia môžu oprať šatstvo a môžu sa umyť. Potom sú tu škôlky pre deti. Dôležitý je takzvaný bezpečný štart pre matky s úplne malými deťmi alebo s tehotnými ženami. Máme tiež doučovanie pre školopovinné deti a výchovu matiek, aby rozumeli, prečo je dobré chodiť do komunitného centra a posielať tam aj deti. Otvárame dielne, ktoré zohľadňujú potreby regiónov, v ktorých ľudia žijú, aby sa mohli zamestnať a uživiť sa. Dôležité je pestovať a zveľaďovať rómsku kultúru, pretože tu nejde o to, aby sa Rómovia asimilovali, ale aby si svoju kultúru vedeli udržať a rozvíjať. Kľúčová je aj mobilná zdravotná starostlivosť, pretože Rómovia často nemajú dôveru k zdravotnému systému.“
Na otázku, či tento prístup funguje a či sa výsledky dajú merať, Franz Salm-Reifferscheidt odpovedá, že jednoznačne áno. Dokonca meranie výsledkov je nevyhnutné kvôli donorom, ktorí by nepodporovali nefungujúce projekty. „Prvým bodom je, že po šiestich až dvanástich mesiacoch sa rozprávame s učiteľmi na školách o tom, či sa nejakým spôsobom zmenil prístup detí, ktoré začali chodiť do našich centier.“
Je dobré počuť, že v každej jednej krajine sa im to doposiaľ potvrdzuje, že deti, ktoré začali chodiť do komunitných centier, sú oveľa sebavedomejšie, zlepšujú sa im školské výsledky, sú čistejšie, milšie, odvážnejšie a priateľskejšie.
Uveďme jeden príklad za všetky: „Na severozápade Rumunska leží mesto Satmár. Keď sme tam začali s naším centrom, miestni ľudia (nerómovia) sa čudovali, prečo sa Maltézsky rád zaoberá tými ‚neposlušnými‘ deťmi... Po jednom roku prišli títo rodičia nerómskych detí a spýtali sa, či by aj ich deti mohli chodiť do nášho centra, lebo rómske deti sa tak výrazne zlepšili, že predbehli ostatné deti, ktoré k nám na doučovanie nechodili.“
Jedno z naviac rozvíjajúcich sa centier Maltézskej pomoci je v rumunskej Bukurešti. Pôvodne sa tam tri rehoľné sestry starali o deti utečencov, siroty a choré deti. Po čase však štát prestal prispievať na chod tohto zariadenia a rehoľníčky sa obrátili na Maltézsky rád a jeho vtedajšieho veľvyslanca v Rumunsku Roberta Musneciho. Ten im spolu s Franzom Salm-Reifferscheidtom sprostredkoval pomoc a centrum sa za pár mesiacov mnohonásobne rozrástlo. Je to dobré znamenie, ale súčasne znepokojivé, pretože chod takéhoto zariadenia si vyžaduje nemalé peniaze.
Dôležité je, aby centrá fungovali s podporou miestnej komunity, samospráv a štátu. Vtedy sú dlhodobo udržateľné a môžu bezproblémovo fungovať. Bez podpory alebo aspoň dobrej vôle miestnej komunity by táto služba nebola možná.
Vízia komunitných centier sa na prvý pohľad môže zdať ako beh na dlhú trať, ako proces, ktorý nikdy neskončí, ale všetko je trochu inak. Ideálom je, aby o pätnásť až dvadsaťpäť rokov už centrum existovať nemuselo. Za tie roky centrum prerodí niekoľko generácií, ktoré budú schopné fungovať v úplne inom rozmere kvality života. „Tí ľudia budú mať víziu, budú mať vzdelanie a prácu a toto budú učiť už sami svoje deti. To bude úspech a, samozrejme, aj to, ak si zveľadia svoje tradície a kultúru.“
Medzi vzácne okamihy, na ktoré Franz Salm-Reifferscheidt rád spomína, patrí vystúpenie Maltézskej symfónie vo Viedni. Je to špeciálny projekt z Maďarska, kde hudobnú školu navštevuje približne sedemsto detí. Na jeseň 2022 navštívila päťdesiatka mladých hudobníkov Viedeň v rámci Hudobného večera s Rómami, kde spolu so svojimi učiteľmi odohrali veľkolepý koncert.
No a v čom pramení ochota šľachtica pomáhať ľuďom z vylúčených komunít? „Je to v mojom kresťanskom vzdelaní a v mojej viere. Snažím sa napĺňať tú Ježišovu myšlienku, o tom, že čo sme urobili jednému z týchto maličkých, urobili sme Jemu a pre Neho. To je tá motivácia, ktorá ma ženie vpred.“
Čo by Franz Salm-Reifferscheidt odkázal Slovákom, ktorý majú predsudky voči Rómom či pochybnosti o zmysle práce Maltézskeho rádu s touto menšinou? „Poďte sa pozrieť na to, čo tu v komunitných centrách robíme. Verím, že niektorí z vás sa do aktivít aj sami zapoja. Komunitné centrum v Topoľčanoch prinesie veľa dobrého pre všetkých.“
Komunitné centrum svätých Ľudovíta a Zélie Martinovcov v Topoľčanoch bolo otvorené 21. marca 2023. Centrum bude na dennej báze poskytovať širokú škálu sociálnych a vzdelávacích programov zameraných hlavne na deti, matky a tehotné ženy. Jeho pracovníci a dobrovoľníci Maltézskej pomoci budú zároveň poskytovať sociálne poradenstvo či organizovať kultúrne podujatia a prednášky pre všetkých obyvateľov Topoľčian.
