Reforma nemocníc: Budú breznianske ženy rodiť na horskom priechode Vernár?

Nemocnicu s poliklinikou (NsP) Brezno zaradilo ministerstvo zdravotníctva do prvej – takzvanej komunitnej úrovne. Nesúhlasí s tým jej vedenie ani samospráva, ale podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Palkoviča sa na tomto rozhodnutí nič nezmení.

„Zdravotná starostlivosť v breznianskom regióne bude vždy zabezpečená. Je to nemocnica, ktorá tam je pevne zakotvená a ktorá si požiadala o doplnkové programy, takže nemáme pocit, že by bolo niečo ohrozené,“ tvrdí Palkovič.

Nechýbajú odborníci ani vybavenie, ale medicínske programy v 2024 skončia

Inak to vidia tamojší obyvatelia. Podmienené zaradenie breznianskej nemocnice do najnižšej I. kategórie znamená, že jej stanovili len jeden povinný medicínsky program – nefrologický. Zároveň dostala možnosť požiadať o 32 doplnkových medicínskych programov a 18 nepovinných medicínskych programov.

Nepovinný program nemocnica môže robiť, ale zdravotné poisťovne nie sú povinné zazmluvniť ho.
Doplnkový program zas musí schváliť ministerstvo zdravotníctva, takže nemocnica ho nemá istý.

Ak breznianska nemocnica ostane komunitnou, od budúceho roku vôbec nebude môcť vykonávať nasledujúcich päť programov: gynekologický, popáleninový, program nevaskulárnych intervencií, infektologický a program pediatrickej imunológie a alergológie.

Zároveň nemocnica poskytuje niektoré medicínske služby až z III. úrovne programu. Ani tie by po novom nemohla vykonávať, hoci má potrebných odborníkov aj materiálno-technické vybavenie – napríklad resekčné operácie pri zhubnom nádore.

Zariadenie pritom za posledné roky z eurofondov zrekonštruovalo urgentný príjem, centrálne operačné sály, oddelenie centrálnej sterilizácie a klinickej mikrobiológie a niektoré ambulantné pracoviská. Vybudovala sa tiež nová plynová kotolňa a zakúpili sa viaceré medicínske prístroje, informačné technológie a ďalšie potrebné zdravotnícke vybavenie. Za rok 2022 dosiahla nemocnica napriek veľmi náročnému obdobiu zisk v sume 127 947,84 eura.

Petíciu proti transformovaniu nemocnice podpísal celý okres

Nemocnica v Brezne vyjadrila nesúhlas so zaradením do prvej úrovne kategorizácie ešte začiatkom januára. Rezortu zdravotníctva vtedy odoslala oficiálnu žiadosť o preradenie do druhej úrovne. „Na túto žiadosť sme odpoveď nedostali napriek tomu, že sme túto odpoveď urgovali aj po odchode exministra Lengvarského,“ hovorí pre Štandard zástupca riaditeľa nemocnice Karol Vojtko.

Horehronci sa však zaťali a o nemocnicu bojujú ďalej. Takmer tridsaťtisíc z nich podpísalo za jeden mesiac petíciu, aby sa nemocnica zachovala v doterajšom rozsahu poskytovaných zdravotníckych činností a rezort ju preradil do druhej úrovne.

„Keď si predstavíme, že okres Brezno má 59-tisíc obyvateľov a petíciu mohli podpísať obyvatelia nad 16 rokov, môžeme konštatovať, že za svoju nemocnicu sa postavili takmer všetci obyvatelia nášho okresu,“ uviedol primátor Brezna a predseda správnej rady nemocnice Tomáš Abel na utorkovej tlačovej konferencii.

Primátor Brezna poďakoval verejnosti, že jej nie je ľahostajný osud nemocnice. Skonštatoval, že petícia zmobilizovala celé Horehronie a verejnosť situáciu vníma veľmi nešťastne. Zozbierané podpisy plánuje v najbližších dňoch osobne zaniesť na ministerstvo zdravotníctva.

Soták: Nejakí sorošovci rozhodujú o nás bez nás

Členom petičného výboru je aj generálny riaditeľ železiarní Vladimír Soták. Ten v utorok na tlačovej besede povedal, že je na brezniansku nemocnicu hrdý. „Slúži celému regiónu. To, že Horehronci sa vzopreli a postavili za ňu, je fantázia. Povedali mohutné nerobte z nás volov. Nerozhodujte si v Bratislave o nás bez nás,“ vyzval Soták.

„Nejaká komisia, politickí nominanti, tretí sektor, nejakí sorošovci. Kto vám dovolil takto to hodnotiť?“ pýtal sa znechutene. „A aby nám cez médiá bývalý minister zdravotníctva a odchádzajúci predseda odkazoval, že Brezno nebude v dvojke? Čo si to dovoľuje? Veď ten človek za chvíľu nebude,“ poznamenal.

Podľa Sotáka ľudia, ktorí kategorizáciu nemocníc schvaľovali, nič o Slovensku nevedia. „Ani to, aké je Brezno veľké a že všade sú hory,“ podotkol. Na príslušnej mape potom naznačil, že najvýchodnejšia obec breznianskeho okresu Telgárt je od Banskej Bystrice určite vzdialenejšia ako zákonom stanovených 45 minút.

Dojazdové časy nesedia

Ak by petícia nebola úspešná, Horehronci sa obrátia na prokuratúru, ktorá dozoruje dodržiavanie zákonnosti postupu orgánov štátnej správy. Ako sme spomínali vyššie, dojazd do regionálnej nemocnice musí byť podľa zákona o kategorizácii nemocníc do 45 minút.

Ak tento parameter sieť nespĺňa, do II. úrovne (regionálnej) sa má zaradiť aj nemocnica, ktorá má v spádovom území menej ako 75-tisíc poistencov, ak tým klesne čas dojazdu v tomto okrese pod 45 minút.

Podľa rezortu má Brezno geografickú dostupnosť do regionálnej nemocnice 34,84 minút. Podľa Vojtka je však tento výpočet nesprávny. „Okres Brezno má tridsať sídel a až 17 obcí s počtom obyvateľov zhruba 23 260 má čas dojazdu do nemocnice II. alebo vyššej úrovne, ak by naša nemocnica nebola nemocnicou II. úrovne, nad 45 minút,“ prízvukuje zástupca riaditeľa.

„V celom okrese sa nevybudoval ani jeden kilometer diaľnice, máme len jednu cestu druhej triedy. Aj zo samotného dvadsaťtisícového Brezna to v zime trvá do Banskej Bystrice zväčša dlhšie než trištvrte hodinu. Do úvahy neprichádza ani regionálna nemocnica v Poprade. Viem si predstaviť, že mnoho žien by rodilo zaseknutých na horskom priechode Vernár, ktorý je v zimnom období často neprejazdný,“ opisuje Vojtko.

Do regionálnej nemocnice v Rimavskej Sobote to z niektorých obcí trvá až vyše hodinu.

Transformovaná nemocnica už tak neláka zdravotníkov

Zatiaľ ani nepočuť o tom, že by sa nemocnica v Banskej Bystrici chystala rozšíriť lôžkové kapacity, aby mohla prijať pacientov z celého breznianskeho okresu. Aj lekárski odborári upozorňujú, že zariadenia by sa mali transformovať, až keď bude isté, že sa postarajú o rozšírenú spádovú oblasť.

„Nikto nám zatiaľ nedeklaroval, že ak v Brezne nebude nemocnica plniť tú funkciu, ktorú plní, že ju v plnom rozsahu dokáže prevziať nemocnica vyššieho typu,“ skonštatoval riaditeľ nemocnice Jaroslav Mačejovský.

Rozhodnutie zaradiť brezniansku nemocnicu medzi nemocnice prvej úrovne vnieslo podľa jeho slov pocit neistoty aj medzi zamestnancov. Nemocnica je druhým najväčším zamestnávateľom v regióne a pracuje tu vyše šesťsto ľudí.

„Zdravotníci čakajú na posily, ale neistota našej budúcnosti má už teraz negatívny vplyv na príchod nového personálu. Tešili sme sa, že sme zvládli covidovú vlnu, keď sme vytvorili reprofilizované covidové oddelenie, vytvorili sme očkovacie centrá, kúpili hlboko mraziacu chladničku na vakcíny a stali sa zásobovacím miestom pre ministerstvo zdravotníctva. Potom prišla enormná energetická kríza a správy, že nás zaradia do nižšej úrovne. Vnímame to tak, že čím viac sme sa snažili, tým nespravodlivejšie rezort pristúpil k pacientom nášho regiónu,“ uzatvára Vojtko.