Slovnaft žiada Čaputovú o veto. Varuje, že Matovičov zákon môže ukončiť výrobu palív na Slovensku

„Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty,“ píše sa v liste spoločnosti Slovnaft prezidentke SR. Molnár upozornil, že aj počas stratových rokov by mal Slovnaft pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.

Hovorca Slovnaftu sa už skôr pre denník Štandard vyjadril, že firma má „len na najbližšie 3 roky naplánované investície v hodnote 700 miliónov eur“.

„Na Slovnaft kladú obrovské očakávania, jednak sú to investície v oblasti zmeny technológií na inú ropu, ako je ruská. Vieme spracovať rôzne typy ropy, ale potrebujeme vymeniť niektoré metalurgické časti v rafinérii, upraviť niektoré jednotky, zabezpečiť celý logisticko-nádržový park spôsobom, aby sme v tomto zmenenom svete vedeli dostatočne fungovať a pritom zásobovať celý trh,“ uviedol Molnár pre denník Štandard.

Druhou stranou mince sú podľa Molnára „očakávané dlhodobé obrovské investície v súvislosti s Green Dealom a snahou o uhlíkovú neutralitu“, čomu čelia všetky rafinérie v Európe, nielen Slovnaft.

„Víťazmi v budúcnosti budú tí, ktorí v dobrých obdobiach, keď sa rafinériám darí, s dostatočným predstihom investujú do nových technológií. Bojujeme teraz o to, že aký rafinérsky priemysel tu Slovensko chce mať,“ konštatoval prednedávnom.

EkonomikaOčakávajú, že zasiahne prezidentka. Čo pre Slovnaft znamená zoškrtanie nadmerného zisku

Politický útok voči úspešnému podniku

Slovnaft vníma schválený zákon ako priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny vplyv na množstvo dodávateľov, príjmy domácností a následne aj na verejné financie.

Rafinéria tiež poukázala na fakt, že prezidentka už raz podobný návrh vetovala. Prípad sa vtedy týkal zdanenia spoločnosti Eustream. Slovnaft však upozorňuje, že Eustream sa vtedy v prípade schválenia návrhu mohol dostať do potenciálnych finančných ťažkostí, najmä pre svoje vlastné obchodné rozhodnutia z minulosti. V prípade Slovnaftu ide podľa Molnára o vplyv externých regulačných rozhodnutí.

„Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí,“ zdôraznil Molnár s doplnením, že kým Eustream vyplatil v rokoch 2013 – 2021 svojim akcionárom na dividendách 4,52 miliardy eur, Slovnaft iba 405 miliónov eur.

Firma nebude schopná konkurovať na zahraničných trhoch

Rafinéria Slovnaft sa okrem iného odvoláva aj na európske orgány, ktoré odporúčali výšku solidárneho príspevku na úrovni 33 percent z nadmerných ziskov. „Sadzbu 70 percent preto nemožno považovať za adekvátnu. Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 percent tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí,“ priblížil Molnár.

Sadzbu schválenú slovenskými poslancami porovnal s tou rakúskou, ktorá je pre obdobie od 1. júla 2022 do konca roka 2023 na úrovni 40 percent. Rakúska rafinéria si pritom môže podľa hovorcu túto sadzbu znížiť na odporúčaných minimálnych 33 percent, ak preukáže vykonanie zelených investícií.

„Z tohto porovnania jasne vyplýva, že v rámci priameho konkurenčného boja dvoch krajín a dvoch rafinérií Slovensko v skutočnosti prehrá, pretože slovenská rafinéria nebude môcť vykonať také investície vrátane investícií do ekologizácie výroby, ako sa to udeje u susedov,“ skonštatoval Molnár.

V hre je aj arbitrážny súd

Generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi už v decembri po schválení 55-percentnej dane pohrozil, že so štátom sa budú súdiť. Avizoval vtedy konanie až na arbitrážnom súde vo Washingtone. Právnik, ktorého citovali Hospodárske noviny, uviedol, že rafinéria by v prípade úspechu mala nárok nielen na zmarený zisk.

Hovorca rafinérie pre Štandard v pondelok uviedol, že Slovnaft ešte nepodnikol voči štátu právne kroky a naďalej analyzuje „všetky možnosti vrátane medzinárodného práva“.

Matovičov plán narazil

Návrh, ktorý minulú stredu predložili poslanci OĽaNO Igor Matovič, Peter Kremský, Milan Kuriak, Peter Liba a Vojtech Tóth by tak prezidentka Čaputová mohla parlamentu vrátiť. Zlyháva však aj druhá časť Matovičovho plánu. Bývalý premiér chcel využiť dodatočné príjmy do štátnej kasy na financovanie 500-eurového príspevku pre každého občana Slovenskej republiky, ktorý by šiel v septembri k urnám odvoliť.

Poslanci Národnej rady však v stredu veľkou väčšinou tento návrh Igora Matoviča odmietli. Líder OĽaNO našiel podporu len vo vlastnej strane.

AktualizovanéPolitikaMatovič sa nevzdáva. Parlament drvivo odmietol jeho návrh na 500-eurovú odmenu za voľby. Napriek tomu ho predložil znova