Doba bail-outov je späť
Bail-out je zameraný na dve zložky prebiehajúcich bankových problémov. Prvým je likvidita – čiže vklady.
Fed, FDIC (americké poistenie vkladov) a ministerstvo financií spoločne oznámili, že štát bude garantovať až 100 % nepoistených vkladov SVB a aj ostatných padajúcich bánk (v čase písania zatiaľ ešte Signature Bank).
Garancia všetkých bankových vkladov v systéme, bez ohľadu na ich výšku, má zastaviť prípadné šírenie paniky a úteku vkladov najmä z menších, koncentrovanejších a zraniteľnejších bánk. Tech Bros, ktorí sa pri výbere banky namáhali menej než pri výbere občerstvenia na víkendový hackathon, odľahlo. Štát nezachraňuje len východný Wall Street, ale aj západnú Dolinu. Už v priebehu týždňa však ministerka financií Yellenová časť blahodarného účinku implicitne štátnej garancie všetkých vkladov v amerických bankách zrušila neopatrným výrokom. Na priame otázky zástupcu Oklahomy v Kongrese, či aj peniaze v jeho bankách sú štátom garantované, odpovedala, že úradníci sa budú prípad od prípadu rozhodovať podľa systematickej dôležitosti (rozumej veľkosti) banky.
Z hľadiska jadra problému v podobe nerealizovaných strát na toxických štátnych dlhopisoch je ale dôležitá druhá zložka bail-outu, ktorá má ošetriť zdanie solventnosti. Štát vytvorí nový záchranný úverový program. V Bank Term Funding Program (BTFP) budú môcť banky zložiť odpad v podobe štátnych dlhopisov (nakúpených pred 12. 3. 2023) ako kolaterál. Nie za (nízku) trhovú cenu, ale 1:1 s nominálnou hodnotou dlhopisu a takto získať peniaze na jeden rok. To by malo zastaviť vlnu obáv ohľadom kostier v portfóliách dlhopisov držaných do splatnosti iných bánk a ich vplyv na vlastný kapitál.
Ideme teda podľa nôt z poslednej finančnej krízy. Problém? Štát to kúpi, pridelí granty, zafinancuje. Opäť na seba zobral funkciu sociálnej poisťovne, tentoraz Venture kapitalistov.
