Osud Kyjevsko-pečerskej lavry, významnej národnej svätyne Ukrajiny, je už niekoľko mesiacov predmetom záujmu nielen ukrajinskej verejnosti. Ukrajinská vláda sa odtiaľ snaží dostať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktoré má tradičné väzby na Moskovský patriarchát. Je to jeden uhol pohľadu, ktorý vedie k záveru: Náboženská sloboda na Ukrajine je ohrozená! Z iného uhla pohľadu vyznieva toto tvrdenie príliš zjednodušene až povrchne, najmä ak vezmeme do úvahy komplexnejší jav, ktorým je politizácia náboženského života.
Aj tento prvok rozhodným spôsobom prispel k súčasnému stavu, keď vedľa seba, či skôr proti sebe stoja dve pravoslávne cirkvi. Ukrajinská pravoslávna cirkev s väzbami na Moskvu a Pravoslávna cirkev Ukrajiny založená v roku 2018/19 Konštantínopolským patriarchátom. Beztak napäté vzťahy medzi oboma cirkvami vyhrotila vojna. Z konkurenčnej cirkvi sa stala cirkev agresora.
Môžete zostať, ak…
Za posledné týždne podnikli úrady ďalšie kroky v sídle tej prvej, Kyjevsko-pečerskej lavry. Dvadsaťtri hektárový komplex so 140 budovami sa pýši čestným titulom lavra, ktorý okrem neho nesú ešte dve kláštorné jednotky na Ukrajine. Vodná priekopa rozdeľuje rozsiahly komplex na Hornú a Dolnú lavru. Po právnej stránke je lavra majetkom štátu; prezident Viktor Janukovyč však krátko pred koncom v úrade prenajal Dolnú lavru naneurčitý čas a bez poplatku Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Okrem iného sa stala sídlom pravoslávnej Kyjevskej akadémie s kňazským seminárom, ako aj vedenia spomínanej cirkvi.
Ukrajinský minister kultúry jej však 10. marca stanovil ultimátum: Výpoveď nájomnej zmluvy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi k 29. marcu. Ako oficiálny dôvod výpovede je uvedené porušenie odseku 8.1 nájomnej zmluvy, ktorý uvádza možné dôvody na jej jednostranné vypovedanie, ako napríklad nedostatočnú údržbu, zneužitie majetku a „iné dôvody“. Kontrola z ministerstva objavila 36 „čiernych“ stavieb; okrem budov aj pamätníky a spomienkový kríž.
Tento konflikt nemá so súčasnou vojnou nič spoločné len na prvý a veľmi letmý pohľad. Hneď pri ďalšom pohľade si totiž uvedomíme, že už 1. decembra 2022 prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil preverenie predmetnej nájomnej zmluvy a hneď na druhý deň zriadila Pravoslávna cirkev Ukrajiny organizáciu s názvom Kyjevská lavra, čím dala oficiálne najavo svoj záujem o prevzatie kláštora. Na adresu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa prezident vyjadril rázne: „Nikdy nedovolíme nikomu, aby vybudoval impérium vnútri ukrajinskej duše.“ Preto je podľa neho potrebné zaistiť, „aby aktéri závislí od agresora nemali možnosť manipulovať Ukrajinu a zvnútra ju oslabiť.“
K jasnejšiemu posúdeniu celej záležitosti prispieva nejasná pozícia ministra kultúry Tkačenka. Ten v jednom oficiálnom vyhlásení hovoril o nemennom rozhodnutí, že všetci mnísi musia opustiť kláštor. V inom vyhlásení mu už nekompromisnosť chýbala a pripustil aj ďalšie zotrvanie mníchov v lavre. Stačí urobiť jedno: Prestúpiť do „domácej“ cirkvi.
Zmena názvu nepresvedčila
Ukrajinská pravoslávna cirkev už v máji 2022 na koncile vyhlásila svoje dištancovanie sa od materskej cirkvi v Moskve a zo svojho oficiálneho názvu odstránila slovné spojenie „Moskovský patriarchát“. Vládu očividne nepresvedčilo ani výslovné odmietnutie ideológie „Ruského sveta“ a vojnovej propagandy hlavou tejto cirkvi, metropolitom Onufrijom. Podozrenie živia stále nové prípady kolaborácie, súčasne však zostáva sporný ich rozsah. Úrady vykonali niekoľko prehliadok aj v samotnej Kyjevsko-pečerskej lavre a potvrdili nález dôkazov o šírení ruskej propagandy.
Rektor Kyjevskej teologickej akadémie tomu zasa kontruje tvrdením, že nájdený materiál priniesla a podstrčila v kláštore samotná tajná služba pri vykonávaní prehliadok. Zástupcovia cirkvi sa usilovali o osobné stretnutie s prezidentom Zelenským, ale s negatívnym výsledkom. „Je nám ľúto, že štát sa vyhýba dialógu a priamemu kontaktu so značnou časťou ukrajinského ľudu, ktorý je súčasťou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi,“ vyhlásili.
Medvedia služba „Veľkého medveďa“
Celú záležitosť komplikuje podpora zo strany Moskovského patriarchátu. Šéf jeho úradu pre styk s verejnosťou, metropolita Antonij, sa na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN 17. januára posťažoval na „porušovanie všeobecných a ústavných práv pravoslávnych veriacich na Ukrajine.“ V rovnakých intenciách vyzval cirkevných predstaviteľov, OSN, Európsku radu a OBSE aj patriarcha Kyrill, aby zamedzili nútenému zatvoreniu Kyjevsko-pečerskej lavry, ktorú označil za koreň spoločnej duchovnej a monastierskej tradície a za „kolísku našej civilizácie“ a jej zatvorenie komentoval ako „výsmech základných ľudských práv a slobôd.“
Toto vystupovanie Moskovskej pravoslávnej cirkvi v pozícii advokáta svojej ukrajinskej dcéry však oslabuje hodnovernosť jej uistení o dištancovaní sa. Cynizmus umocňuje podpora zo strany politikov Dmitrija Peskova a Sergeja Lavrova, ktorí sa na medzinárodnom fóre sťažovali na „bezpríkladné správanie a represívnu politiku Kyjevskej vlády voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.“
(Ne)možné scenáre
Nad ďalším fungovaním Kyjevsko-pečerskej lavry visí otáznik. Do úvahy prichádza viacero možností. Jednou z nich je otvorená náruč a košiar metropolitu „domácej“ Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanija, ktorý nepripúšťa zastavenie modlitieb, bohoslužieb ani monastierskeho života lavry. Za súčasných okolností ju však považuje za centrum propagandy „Ruského sveta“, ktorá je ideologickým pozadím vojny.
Metropolita Epifanij pripomína, že práve za tento postoj ocenil súčasného opáta lavry, metropolitu Pavla, aj ruský prezident Putin. Mníchov kláštora preto vyzýva, aby sa konečne oslobodili od Moskvy, keďže jej cirkevné štruktúry na Ukrajine sú nekánonické. Rovnako nekánonicky však vice versa vnímajú mnísi lavry Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo odmietajú „prestúpiť“ do tejto cirkvi aj napriek proklamovaným proukrajinským postojom. Opát lavry Pavol neoblomne zotrváva na pozícii: „Nechceme odísť a neodídeme. Dnes nežijeme v 17. storočí. Mnohí mnísi tu žijú od roku 1988 a nemajú kam ísť.“ Vzhľadom na personálne možnosti je Dr. Sergej Bortnyk, docent Kyjevskej teologickej akadémie, voči možnosti prevzatia lavry Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny skeptický. Počet všetkých jej mníchov na Ukrajine je totiž len o málo vyšší ako počet mníchov žijúcich momentálne v lavre.