Gabriel Eichler sa narodil v Bratislave, ekonómiu vyštudoval na slávnej Chicagskej univerzite. Bol výkonným riaditeľom najväčšej americkej banky Bank of America v Paríži, Viedni a Frankfurte a jej hlavným ekonómom v San Franciscu. Na americkú burzu uvádzal spoločnosť AVG a v úlohe finančného riaditeľa na kapitálové trhy elektrárenskú spoločnosť ČEZ. Dnes je šéfom dozornej rady Moneta Bank a riadi svoju investičnú spoločnosť Benson Oak z kancelárie v Prahe. Z niekdajšej pracovne stavebného podnikateľa Václava M. Havla, otca prvého českého prezidenta. S Gabrielom Eichlerom sa rozprávame o tom, čo znamenajú pády Silicon Valley Bank a Credit Suisse pre svetovú ekonomiku.
Čo sa to s bankami deje? Stojíme na začiatku nejakej ďalšej finančnej krízy, podobnej tej z roku 2008? Alebo sú to iba ojedinelé pády, žiadny trend, ktorý môže spustiť reťazovú reakciu?
Dúfam a verím, že nie sme v ničom podobnom, ako bol rok 2008. To bola v celom mojom živote kríza, ktorej som sa bál najviac. Pretože vtedy hneď niekoľko veľkých amerických bánk investovalo do cenných papierov, ktoré kryli veľmi rizikové hypotéky. Keď mnoho veľkých bánk investuje do tej istej hlúposti, tak to je vážny problém. V takej situácii teraz nie sme. Z niekoľkých dôvodov. Prvým je to, že záťažové testy stability veľkých, systémovo dôležitých amerických bánk sú veľmi náročné a robia sa seriózne. Myslím si, že sú dokonca ešte náročnejšie ako v Európe. Vždy po nejakom čase relatívneho pokoja nejaká záujmová skupina začne tlačiť na to, aby sa regulácia uvoľnila. Že je príliš prísna. Niektoré veci sa pod tým tlakom uvoľnili. Napríklad práve pre banky, ako bola Silicon Valley Bank. Mäkšie pravidlá, ktoré platili pre banky s aktívami do 50 miliárd dolárov, sa zdvihli na dvesto miliárd dolárov. Začali sa trochu hrať s uvoľňovaním podmienok. To však nebol dôvod problémov Silicon Valley Bank.