Čo s podobou novej vlády môžu spraviť prepadnuté hlasy

Posledný prieskum agentúry Focus prognózuje, že mimo parlamentu sa po predčasných voľbách 30. septembra môžu ocitnúť až štyri relevantné strany. Najsilnejšia vládna strana OĽaNO v ňom získala len 4,3 percenta, SaS a novovzniknutí Demokrati oscilujú na 5-percentnej hranici a strana KDH mala v prieskume 5,8 percenta.

Tesne pod hranicou 5-percentného kvóra pre vstup do parlamentu sa ocitla aj maďarská strana Aliancia. Na úrovni troch až štyroch percent levituje strana SNS a dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti sa pohybuje aj parlamentná strana Za ľudí, ktorá stabilne dosahuje výsledky na úrovni medzi dvomi až tromi percentami.

Podobné čísla namerali aj iné prieskumné agentúry, hoci strana SaS sa spravidla pohybuje v pásmach o niečo vyšších. Nie je to však prvý prieskum, ktorý bývalej vládnej strane Richarda Sulíka veštil prepad nebezpečne blízko priepasti kvóra.

Osobitným prípadom je strana KDH, ktorá sa síce po dvoch neúspešných voľbách z rokov 2016 a 2020, keď vypadla z parlamentu, dlhodobo umiestňuje nad 5-percentnou hranicou. Jej súčasné výsledky sú však horšie, než mala v prieskumoch pred tromi rokmi, a omnoho horšie ako pred siedmimi rokmi, teda v časoch, keď sa napriek optimistickým predpokladom do parlamentu nedostala. Historicky je na tom táto stálica našej politickej scény (od roku 1990) v prieskumoch najhoršie od svojho vzniku (s výnimkou krátkeho obdobia po roku 1998, keď sa vymanila spod koaličnej SDK).

Stabilne nad hranicou kvóra, ale podľa niektorých prieskumov stále v rizikovom pásme, sa pohybuje aj strana Republika odídencov z Ľudovej strany naše Slovensko. Podľa volebného modelu agentúry Median SK z konca februára mala len 4,5 percenta. Prípadný intenzívny predvolebný finiš Roberta Fica by mohol ohroziť aj ich.

Jadrový volič

Februárový volebný model agentúry Median SK priniesol aj ďalšie zaujímavé dáta. Tento sociologický model však neskúmal klasické preferencie, ale snažil sa do súvahy zahrnúť aj ešte nerozhodnutých voličov, ktorých hlasu pridelil čiastkovú váhu.

Agentúra však skúmala aj podiel „skalných“ voličov, teda voličské jadro jednotlivých strán. Zjednodušene, ide o podiel verných voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí svoju stranu voliť. Podľa tohto kritéria majú vstup do parlamentu istý len dve strany: Smer a Hlas. Všetky ostatné majú voličské jadro nižšie ako päť percent. 

V tejto kategórii obstáli najlepšie strany OĽaNO, ktorá mala 4,5 percenta jadrových voličov, a Sme rodina (4,4 percenta). Tento prieskum „vernosti“ vyšiel nelichotivo pre SaS, ktorá má podľa Medianu len 1,6 percenta skalných voličov, teda päťnásobne menej, ako jej nameral volebný model Medianu (7,8 percenta).  

Tento model sa však uskutočnil ešte pred vznikom strany Demokrati. Nedokážeme preto odhadovať, koľko „skalných“ voličov Igora Matoviča sa dnes vážne obzerá po jeho bývalom podpredsedovi Eduardovi Hegerovi, respektíve koľko voličov sa zo SaS obracia k Demokratom.

Rizikové pásmo

Summa summarum, pri najbližších voľbách sa až sedem relevantných strán nachádza v širšom rizikovom pásme (SaS, OĽaNO, KDH, Demokrati, Sme rodina, Republika, Aliancia). Samozrejme, matematicky nehrozí, že by sa do parlamentu nedostali všetci zmienení, je však nepochybné, že medzi týmito ohrozenými stranami vzniknú počas kampane viaceré „dvojičky“, ktoré budú vzájomne medzi sebou bojovať o podobného voliča.

Matovič napríklad bude zápasiť s Hegerom, paralelne pobeží aj jeho zápas s KDH o konzervatívneho voliča. V tomto sektore čiastočne loví aj strana Sme rodina a Za ľudí. O podobného voliča sa pobije Progresívne Slovensko a SaS, prípadne môžu vzniknúť aj zápasnícke „trojičky“ (PS-SaS-Demokrati). Na dôvažok môže strana Smer ohroziť parlamentnú budúcnosť Republiky.

Ak by sme výsledok volieb prognózovali z dnešných dát, je pravdepodobné, že niektoré z vyššie zmienených strán brány parlamentu neprekročia. Prognózy sú však veľmi volatilné. Hoci za istých okolností je možné aj to, že kvórum dosiahnu všetci – mnohí veľmi tesne –, v najhoršom prípade by však mohlo prepadnúť 10 až 13 percent hlasov. Ide síce o podobné číslo, ako vo voľbách v roku 2020, keď do parlamentu tesne nepreliezlo PS a KDH, avšak tento prepad vtedy už nedokázal ovplyvniť výraznú porážku strany Smer a bývalej vlády.

Dnes by prepad stredopravých strán mal na podobu budúcej vlády podstatne väčší vplyv. V prípade vyššieho množstva prepadnutých hlasov by dokonca za istých okolností hrozila aj samostatná vláda Smer a Hlas, čo by pripomínalo jednofarebnú vládu z rokov 2012 – 2016.

Hoci trio Smer, Hlas a Republika (Sme rodina) by dokázali vládu pohodlne zložiť podľa výsledkov viacerých agentúr, pri väčšom počte prepadnutých hlasov by Smeru mohla stačiť spolupráca len so stranou Petra Pellegriniho.

Podľa prieskumu Focusu by koalícia Smer a Hlas získala len 65 mandátov (podľa Medianu 66), no v prípade, že by sa do parlamentu nedostali dve z troch stredopravých strán, ktoré sedia na hranici kvóra (SaS, Demokrati, KDH), koalícia Smer-Hlas by už mala 74 mandátov. Za týchto okolností by opozičnému lídrovi Robertovi Ficovi stačilo už len mierne storpédovať výsledok Republiky (9,6 percenta v prieskume Focusu), aby spolu so stranou Petra Pellegriniho získal parlamentnú väčšinu.

V každom prípade, vznik alternatívnej vlády mimo Smeru a Republiky by bol možný len v podobe veľmi širokej a divotvornej koalície od Hlasu, progresívcov až po niektorú z konzervatívnych strán.

Prepadnuté hlasy menia históriu

Slovensko vo svojej nedávnej histórii zaznamenalo niekoľko volieb, kde státisíce prepadnutých hlasov relevantných strán výrazne ovplyvnili podobu vlády. Najznámejšie sú voľby z roku 2002, keď sa premiérovi Mikulášovi Dzurindovi (SDKÚ) podarilo nečakane opätovne zostaviť pravicovú proreformnú vládu.

Prvýkrát vtedy vo voľbách kandidovala strana Smer Roberta Fica, ktorý krátko predtým opustil koaličnú Stranu demokratickej ľavice. Fico sa už vtedy hotoval na víťazstvo, nádeje mu však nalomila prepálená kampaň. Nebol to jediný dôvod, prečo sa ľavici nepodarilo uchopiť moc. Napokon, voľby vtedy vyhralo Mečiarovo HZDS s takmer dvadsiatimi percentami.

Dôvod, prečo už vtedy nevznikla vláda HZDS-Smer-SNS (ktorá si na svoj vznik počkala ďalšie štyri roky), spočíval najmä v rozpade strany SNS. Jej rozhádané veliteľské duo Ján Slota a Anna Malíková sa rozdelili a Slota založil stranu Pravá SNS. Svoju voličskú podporu si rozdelili na polovicu a hoci kumulatívne mali sedem percent, samostatne sa ani jedna z nich do parlamentu nedostala. Podobne s troma percentami dopadla aj strana HZD Ivana Gašparoviča, ktorý predtým opustil HZDS.

Ľavicový sektor tak pre prepadnuté hlasy stratil desať percent, ktoré rozhodli o tom, že Dzurindov kabinet mohol pokračovať aj druhým volebným obdobím. Nečakaná pravicová vláda sa vtedy postarala o presadenie kľúčových reforiem a ekonomický úspech Slovenska. 

Prepadnuté hlasy HZDS a SMK (zhodne okolo 4,3 percenta) ovplyvnili aj voľby v roku 2010 a vznik Radičovej vlády. Ak by sa Vladimír Mečiar do parlamentu dostal, prvá porážka vlády Roberta Fica a vznik modrej vlády by boli veľmi otázne.

Naopak, vznik jednofarebnej vlády Roberta Fica v roku 2012 ovplyvnil aj tesný prepad SNS a SMK. Následne v roku 2016 by vznik tretej Ficovej vlády zrejme nebol možný, ak by do parlamentu preliezlo KDH (4,94 percenta). Nad štyrmi percentami, ale pod hranicou parlamentného kvóra, sa vtedy už obligátne umiestnila aj SMK. 

Vláda z roku 2020

Výrazný prepad hlasov nastal aj pri posledných voľbách v roku 2020, keď sa do parlamentu nedostala koalícia Progresívne Slovensko (6,97 percenta) a KDH (4,65 percenta). 

Strane OĽaNO s volebným výsledkom 25 percent tak v parlamente pripadlo až 53 poslaneckých mandátov. Na porovnanie, ak by sa do parlamentu vtedy dostalo aj KDH a PS, prípadne aj štvorpercentná maďarská koalícia, hnutie Igora Matoviča by sa muselo uspokojiť len so 43 poslancami.