Václav Klaus: Chýba nám v Česku strana s názvom Progresívci, aby sme mali meno pre novú hrozbu

Najskôr krátky úvod. Keď sme Václava Klausa pozvali na Slovensko, trval na nejakom verejnom vystúpení. Ponúkol som mu možnosť prísť do debaty Do kríža, on to uvítal, ale dodal, že ešte treba to verejné vystúpenie. Chcel stretnúť ľudí, diskutovať a aj sa s ľuďmi zabaviť.  

Verejnú diskusiu sme zorganizovali v spolupráci so Inštitútom Ladislava Hanusa v príjemnom prostredí ešte stále nového divadla Teatro Colorato. A bol to úspech. Divadlo bolo vypredané, záujem o lístky vysoko prevýšil možnosti priestoru. Václav Klaus medzi ľuďmi ožil a publikum sa na jeho vtipoch zabávalo. Ľudia si miestami sami podávali mikrofón a kládli otázky na široké spektrum tém. Bolo to prvé verejné podujatie Štandardu a odchádzali sme z neho s kolegami povzbudení a plní energie, prvýkrát sa stretlo niečo ako komunita Štandardu a bol to skvelý zážitok. Mnohí z vás nám to hovorili osobne, a aj my v redakcii sme si odniesli pocit, že v tom musíme pokračovať.

Pre tých, ktorí nemohli prísť alebo sa im neušli lístky, by sme radi sprostredkovali aspoň časť diskusie s Václavom Klausom. Prvých 30 minút som kládol otázky z pódia, vyše hodiny sa potom striedali ľudia v publiku, vybrali sme menšiu časť a ponúkame vám ju v podobe skráteného prepisu.

Pán prezident, poďme hneď k problému našej doby. Vidíme, ako sa spája viacero kríz súčasne, ekonomických aj politických, zvláštnym spôsobom nám tu mutuje politika, je to dielo uplynulej aj súčasnej generácie politikov, za hranicou máme vojnu, ktorá mení svet, ako sme ho poznali. Skúste nazvať, čo sa podľa vás deje.