Hudba musí vychádzať zo srdca, hovoril klavírny virtuóz Sergej Rachmaninov. Práve dnes si pripomíname 150 rokov od jeho narodenia.
A to na deň presne: prvého apríla uplynulo 150 rokov od narodenia Sergeja Vasilieviča Rachmaninova. Jeho biografia je rozdelená na pred a po, hlbokú brázdu do nej vyryla boľševická revolúcia. Pripomeňme si tohto velikána prostredníctvom niekoľkých momentov z jeho života presýteného hudbou.
Za klavírom sedí štvorročné chlapčiatko. Pršteky rozkladá po klávesách akoby ich chcelo obchytiť všetky naraz. Udiera v hlučných akordoch a vnímavo načúva. Tóny nechá doznieť, decrescendo ho fascinuje. Mama ho pozorne sleduje, potom mu rúčku nežne prikryje svojou dlaňou. „Raz určite budeš hrať dobre, veď pozri aké máš ruky,“ povie s úsmevom. Chlapček vyrastie a o jeho rukách budú kolovať samé legendy. Každou bude vedieť obsiahnuť dvanásť kláves, k tomu absolútny hudobný sluch a famózna hudobná, hmatová aj emocionálna pamäť. Ako dirigent neraz príde do konfliktu so sólistami, ako skladateľ si bude prechádzať dlhoročnými umeleckými krízami a ako klavírny virtuóz nenájde vo svete konkurenciu. Neraz podotkne, že z 85 percent je muzikant, a keď sa ho spýtajú na čo pripadá zvyšok, odpovie: „Ako vidíte, tak trochu som ešte aj človek“.