Nie je v tom náhodou rozpor?
Na prvý pohľad je. Veď ak chýbajú jasne ideologicky zadefinované strany, niečím takým, povedzme, Progresívne Slovensko je, takže Klaus a my s ním by sme to mali považovať za príklad sui generis.
Chyba lávky.
Práve preto, že jasne zadefinované strany chýbajú, sa progresívnej ideológii darí.
Príklad. Pozrite sa, ako sa za uplynulé tri roky našej vlády darilo ideológii, ktorá sa už netlačí len cez parlament, ale cez nadnárodnú EÚ, mimovládky, lobistické úderky a červené denníky (má ich zmysel ešte oddeľovať?), západné ambasády, nadnárodné súdy a tak ďalej, a tak podobne.
Zelená ideológia, debata o autách so spaľovacím motorom, všetky potrebné kompetencie mali dvaja lídri SaS – Sulík a Korčok. A čo presne urobili? Napomenuli za to Hegera po tom, ako opustili jeho vládu.
Genderová ideológia, niečo, čo nemá podporu verejnosti ani vedy. Čo presne dosiahla Hegerova vláda? Facku jej dal Európsky parlament, uznesenie, ktoré kritizuje Slovensko, naše cirkvi a znenie ústavy tlačil a navrhoval aj Hegerov spolustraník Bilčík. Uznesenie ministra zdravotníctva, ktoré pokútne podpísal Lengvarský, platí aj za Hegera. A ostatní mlčia.
Boj proti dezinformáciám je už dávno korupcia médií bez jasných pravidiel. Odmeňujú sa „naši“ a do verejných diskusií sa neprizývajú oponenti. Kvôli slobode strácame pluralitu. Koľkým liberálom to ešte prekáža? A koľkým demokratom už prekáža démos?
Vráťme sa ku Klausovi.
Všetky tieto veci u nás doteraz neprechádzajú preto, že nám vládnu progresívci. To ešte len príde. Prechádzajú preto, že progresívnej ideológii a rôznym ideologickým nástrahám nedokážu naše strany a naši politici čeliť.
Dokážu sa iba prispôsobovať. Raz viac, raz menej.
V Česku to ukazuje ODS, u nás SaS či Sme rodina. Všetci ostatní majú latku ešte nižšie.
Preto sa ideológii tak darí. Z odstupu budú múdri viacerí, ale zápas sa vedie teraz.
Problémom v tomto zmysle nie je PS ani progresivizmus. Problémom je najmä to, že ostatní sa tak ochotne prispôsobujú.