Milan Krajniak: Progresívci majú škodlivé extrémne názory, ale Smer znamená izoláciu

V relácii Na telo ste nedávno dostali otázku, či by ste išli do vlády s Robertom Ficom. Odpovedali ste stručne: nie. O dva týždne nato dostal Boris Kollár v rovnakej reláciu podobnú otázku, jeho odpoveď však nebola taká jasná ako vaša. Chcem sa preto opýtať, či je vaša strana ochotná ísť po voľbách do vlády so Smerom?

Poviem vám to isté, čo povedal pán predseda Kollár. Dali sme si tri podmienky, aby sme vedeli povedať, s kým pôjdeme do budúcej vlády. Prvou je programové vyhlásenie vlády, kde sa musia dostať aj naše programové priority. Druhou podmienkou je vysporiadanie sa s minulosťou. Či už je to holokaust, SNP alebo komunizmus. A tretia podmienka je ukotvenie Slovenska.

Čo znamená to tretie?

Slovensko je stredoeurópsky štát, ktorý nemá patriť do područia Ruska. To je úplne jasné, pretože väčšina nášho biznisu, naše hodnotové nastavenie, aj naše korene sú spojené so západnou Európou a v súčasnosti s Európskou úniou. My ju môžeme kritizovať a chcieť ju zmeniť. To však neznamená, že sa môžeme vyčleniť alebo izolovať. Smer ani Republika tieto podmienky nespĺňajú. To znamená, že vláda s nimi je vylúčená.

Robert Fico na to reagoval, že Smer bol predsa vo vláde v čase, keď sme vstúpili do Schengenu, aj v čase, keď sme prijali euro. V súčasnosti máte podľa neho rovnaký názor na právo veta členských štátov Európskej únie. Mohli by ste konkretizovať, v čom Smer nespĺňa vašu tretiu požiadavku?

Myslím si, že označovanie Nemecka, ktoré je naším strategickým obchodným partnerom, a jeho armády za wehrmacht je natoľko urážlivé, že sa po voľbách nebudú s Robertom Ficom rozprávať ani dvere. A to by bolo pre Slovensko zničujúce. My nie sme ostrov, väčšina z toho, čo vyrábame, smeruje do Českej republiky alebo do Nemecka a toto je absolútne kľúčové pre akúkoľvek našu hospodársku budúcnosť. Tým, ako sa Robert Fico správa a ako sa vyjadruje, si zatvára dvere pred akoukoľvek budúcou spoluprácou v rámci Európskej únie. Samozrejme, že aj Sme rodina podporuje zachovanie práva veta. Mimochodom, ako opozičná strana sme aj Robertovi Ficovi vyčítali, že preto ako vehementne podporoval Lisabonskú zmluvu, Slovensko o právo veta prišlo. Bola to chybná politika a na tom sa podieľať nechceme.

Majú takýto názor všetci vo vašej strane?

Podľa toho, ako som sa rozprával s kolegami vo vedení strany, si myslím, že na to máme úplne rovnaký názor. My nechceme, aby sme iba striktne povedali, že s týmto nie a s tamtým áno. Chceme, aby voliči vedeli, podľa akých hodnotových kritérií sme sa tak rozhodli. Naše tri podmienky sú jasné. Ako vidíte, ani orbánovská politika, ktorú Smer presadzuje, nikam nevedie, pretože Maďari majú dnes vyššie ceny potravín a vyššie ceny pohonných hmôt. Táto politika je slepá ulička. Včera som si prečítal, že Kremeľ zaradil Maďarsko medzi nepriateľské štáty. Tak k čomu vedie táto politika? 

Takže dôvod, prečo pre vás Smer nie je prijateľný, je jeho postoj k vojne. Je to tak?

Nejde o postoj k vojne. Ide o to, kde sú naši partneri a s kým chceme spolupracovať. Ak sa chceme ďalej rozvíjať potrebujeme spolupracovať s Nemeckom, Francúzskom, Českom, Poľskom, a preto nemôžeme ísť v protismere k týmto partnerom. Je to podľa mňa veľmi rizikový postoj pre budúcnosť Slovenska.

Ale predsa jediná oblasť, kde má Robert Fico zásadne iný postoj ako krajiny, ktoré ste menovali, je vojna na Ukrajine.

Myslím si, že aj v zahraničnej politike by sme mali byť normálni. To znamená, že ak s niekým nesúhlasím, alebo mám iný názor, tak to slušne poviem, aby v debate so mnou zohľadnil aj záujem Slovenskej republiky. Ale ak v súčasnosti označím nemeckých vojakov za armádu nacistického wehrmachtu, ktorý pôsobil za druhej svetovej vojny, tak tým urazím najsilnejší štát Európskej únie takým brutálnym spôsobom, že akékoľvek rozhovory a vyjednávania skončili. A my sa na tom nebudeme podieľať, lebo to je veľmi nebezpečné pre Slovensko.

Takže vám nevadia až tak názory Roberta Fica na vojnu, ale najmä slová, akými ich vyjadruje?

Ja neviem, aké má pán Fico názory na vojnu v zmysle nejakých geopolitických hier a ďalších vecí. To ma v tomto momente nezaujíma. Mňa zaujíma, aké názory alebo politiky sú v národno-štátnom záujme Slovenskej republiky. A takéto vyčleňovanie sa a vymedzovanie a veľmi pejoratívne útočenie na najsilnejšiu európsku krajinu považujem za veľmi nebezpečné.

Sme rodina vždy trvala na tom, že je životne dôležité komunikovať a spolupracovať so stredoeurópskymi krajinami. Postupovať v rozpore s Poľskom a Českom považujem za veľmi nestrategické a oslabujúce pozíciu Slovenska aj v rámci vyjednávania v rámci EÚ.

Na postoji Roberta Fica je zaujímavé, že z prieskumov vyplýva, že to, čo hovorí on, podporuje väčšina obyvateľov Slovenska...

...že máme urážať Nemcov? Nemyslím si, že k tomu inklinuje väčšina Slovenska...

...nie. Skôr k zdržanlivému postoju, čo sa týka napríklad posielania zbraní na Ukrajinu.

Ja si myslím, že väčšina Slovenska jasne inklinuje k tomu, že Slovensko má byť súčasťou Európskej únie, má tam presadzovať naše národné záujmy a nemá byť v područí Ruska. To, čo robí pán Fico, znamená, že sa s nami v EÚ nebudú rozprávať ani dvere. My môžeme slušným spôsobom prezentovať aj postoje odlišné od väčšinového postoja v Európskej únii. Napríklad, Slovensko teraz nesúhlasilo s návrhom Európskej komisie a Európskeho parlamentu na zákaz predaja áut so spaľovacím motorom. Tam sme sa spojili práve s Nemeckom, aby sme dosiahli zrušenie absolútneho zákazu áut so spaľovacím motorom. Ako by sme sa spájali s Nemeckom a rokovali s Nemeckom o zrušení absolútneho zákazu spaľovacích motorov, ak by sa s nami Nemci neboli ochotní baviť?

K zákazu spaľovacích motorov sa ešte vrátime, mám však ešte dve otázky na Smer. Prvá znie, prečo sa Boris Kollár nevyjadril pri otázke na spoluprácu so Smerom tak jasne ako vy?

Boris Kollár to povedal jednoznačne veľakrát. Pozrite si jeho ďalšie výroky a rozhovory pre ďalšie médiá a uvidíte, že v tomto máme úplne rovnaký postoj všetci z vedenia Sme rodina, ako aj z poslaneckého klubu.

Druhou otázkou je, či by niečo zmenilo na vašom postoji, ak by Robert Fico prehlásil, že po voľbách nebude mať záujem o stoličku vo vláde?

Robert Fico je Smer a Smer je Robert Fico. Viete si predstaviť, že by sa na tomto niečo zmenilo?

Nie je dôležité, čo si myslím ja, ale vy.

Keby bolo keby, boli by sme v nebi. Teraz je to tak, že Robert Fico je predseda a najvyšší predstaviteľ, ktorý formuluje celú strategickú politiku Smeru. Myslím si, že v oblasti s Európskou úniou a našimi spojencami ju formuluje veľmi nebezpečne pre Slovenskú republiku.

Prejdime k strane Progresívne Slovensko. Na Konzervatívnom samite ste povedali, že progresívcov vnímate ako hrozbu pre Slovensko a pre celú Európu. Znamená to, že vylučujete spoluprácu aj s nimi?

Nie, ja hovorím o progresívcoch ako o ideologickom a politickom prúde, ktorý považujem za extrémistický. Rovnako ako považujem za extrémistických aj fašistov. Teraz tým nemyslím pejoratívne označenie niektorých politických strán. Myslím tým politický smer. Tieto dva smery považujem za extrémistické a nebezpečné tak, ako považujem za extrémne názory, ktoré prezentujú Hlavné správy a Denník N. Myslím si, že to, čo Slovensko potrebuje, je návrat k normálnym pomerom, kde sa politické strany dokážu spolu normálne rozprávať a spolupracovať a nie riešiť ideologické nezmysly z ktorejkoľvek strany, ktoré obyčajným ľuďom na Slovensku škodia. Aký zmysel má zakazovať spaľovacie motory? Je to extrémny názor, ktorý spôsobí, že by u nás tisíce ľudí prišlo o prácu. Veď sme automobilová veľmoc. To považujem za úplne škodlivé a nerozumné.

Môžete konkretizovať, v čom ešte spočíva extrémizmus progresívcov?

Presadzovanie názorov progresívcov do reality považujem za extrémne škodlivé. Myslím si, že musíme chrániť naše deti pred transgender šialenstvom. Podľa mňa je normálne, že nemáme mužovi, ktorý sa začal považovať za ženu, umožniť súťažiť so ženami v atletike, alebo ísť do ženskej väznice, alebo ísť na plavárni prezliekať sa do ženských šatní. Nechcem, aby sa takéto veci diali na Slovensku. Nechcem, aby progresívci pod zámienkou toho, že nechcú ubližovať ľuďom, ktorí sa cítia inak ako väčšina, ubližovali väčšine ľudí. Progresívci riešia problém 55-ročného pána, ktorý sa cíti zle v mužskej šatni, ale vôbec im nevadí, že v ženskej šatni sa pre prítomnosť jedného pána budú cítiť zle ostatní.

Za ďalší škodlivý extrém považujem návrh na legalizáciu drog, ktorý predstavil nový expert PS pre bezpečnosť Jaroslav Spišiak.

Vidíte nejaký rozdiel medzi progresívcami a Progresívnym Slovenskom?

Progresívne názory podľa mňa zastáva v mnohých prípadoch aj SaS a možno aj niektoré ďalšie strany a ja sa vymedzujem voči tomuto ideologickému prúdu, ktorý považujem za škodlivý a nesprávny. Preto presadzujem iné názory, ktoré považujem za rozumné a zmysluplné.

Viete si predstaviť povolebnú spoluprácu so stranami, ktoré presadzujú progresívne názory?

Veľmi ťažko. Ale pokiaľ sú to vo všeobecnosti demokratické strany, ktoré nesmerujú k izolácii Slovenska v rámci strednej Európy, tak rozhodnú voliči.

Z toho mi však vychádza, že stranu Smer považujete za väčšiu hrozbu ako Progresívne Slovensko. Je to tak?

Nie. Stranu Smer považujem za hrozbu pre možnú izoláciu Slovenska v rámci Európskej únie. Názory strany Progresívne Slovensko považujem za rovnako škodlivé ako iné extrémne názory. Ale je to v rámci diskurzu, kde vieme obhajovať svoje názory a nehrozí z toho fatálne vyčlenenie Slovenska mimo hlavný prúd politiky.

Z toho však vyplýva, že Smer je horší ako progresívci. Veď sám hovoríte, že s progresívcami si viete predstaviť dohodu a so Smerom nie.

Pozrite, keď sa rozhodujete, či má vaša loď smerovať na sever alebo na juh a niekto je presvedčený o tom, že má smerovať na juh, tak potom sa s ním môžete sporiť o tom, ako má byť tá loď natretá a čo má byť na jej palube, ale nemeníte hlavný kurz.

No, ale vy ste o progresívcoch povedali, že sú extrémistami a hrozbou pre Slovensko a celú Európu. Nie je to potom tak, že práve oni sú tí, ktorí chcú ísť na juh a vy na sever?

Nie. Použijem znova príklad tej istej lode. Ja si myslím, že máme ísť na juh so spaľovacím motorom. Progresívci si myslia, že to škodí životnému prostrediu, a preto máme vytiahnuť plachty. Ja však hovorím, že plávať na plachty v 21. storočí sa mi zdá byť trošku neefektívne.

A myslíte si, že s progresívcami sa dá dohodnúť na tom, či máte použiť plachty alebo motor?

Ja sa s progresívcami dohadovať nechcem. Nemám žiadnu takúto ambíciu. Chcem čo najviac ľudí presvedčiť, že naše názory sú normálnejšie, správnejšie a zmysluplnejšie pre Slovensko, ako majú progresívci, či už sú v SaS, u Demokratov alebo v Progresívnom Slovensku. Je mi úplne jedno, kde takéto svoje názory presadzujú.

To znamená, že pre vás je prijateľnejšia koalícia, v ktorej by sedlo Progresívne Slovensko s vami, možno Hlasom a ďalšími menšími stranami, alebo...

...to sú špekulácie typu, čo by bolo keby. Máme pol roka pred voľbami. Žiadne parlamentné voľby za posledných dvanásť rokov nedopadli tak, ako sa to javilo pol roka pred voľbami. Teraz je obdobie, kedy každá politická strana, a rovnako aj my ako Sme rodina, chceme presviedčať voličov, že naše názory sú zmysluplné a normálne. Na tom budeme robiť. Koalície budeme tvoriť o jednej nadránom v nedeľu 1. októbra. Keď ste sa ma však pýtali, či vieme na základe súčasnej reality povedať, ktoré strany vylučujeme, tak áno. Na to som vám odpovedal.

Rokujete o spájaní s niektorými ďalšími stranami alebo jednotlivcami na vašej kandidátke?

Tak ako v posledných dvoch voľbách aj teraz budeme kandidovať samostatne. Predpokladám, že za nás budú kandidovať aj ľudia, ktorí za nás v minulosti nekandidovali, ale nerokujeme so žiadnym zoskupením.

Skúsme sa teraz vrátiť k zákazu spaľovacích motorov. Vy tvrdíte, že sme sa tomu nariadeniu postavili, ja si to však pamätám tak, že proti bolo iba Poľsko. Rumunsko, Bulharsko a Taliansko sa zdržali.

Zle si to pamätáte. Slovensko bolo proti od začiatku. Akurát Slovensko na rozdiel od Poľska zahlasovalo za kompromis, ktorý Nemecko vyrokovalo s Európskou komisiou.

Tým kompromisom zrejme myslíte syntetické palivá.

Áno, syntetické palivá. To umožňuje, aby spaľovacie motory mohli fungovať aj naďalej a my by sme mohli premýšľať nad takými palivami, ktoré nebudú zaťažovať životné prostredie. Ale neznamená to, že musíme automaticky prejsť len na elektromobily.

Syntetické palivá však v súčasnosti nie sú v takom štádiu, aby sme ich mohli používať na dennej báze. Vy sám ste hovorili, že sme automobilová veľmoc. Neobávate sa, že aj syntetické palivá môžu ohroziť množstvo pracovných miest na Slovensku?

Myslím si, že oveľa viac by nás ohrozila norma Euro 7. Toto považujem za najdôležitejšie. Norma Euro 7 nesmie byť schválená ako dvojička v takej verzii, ako bola navrhovaná. Jej nelogickosť spočíva v tom, že aj tak sa množstvo spaľovacích motorov utlmuje. Ani ja, ani strana Sme rodina nie sme proti elektromotorom. Kto na nich chce jazdiť, nech jazdí. My sme len proti tomu, aby sme nútili všetkých ľudí jazdiť na elektrických autách. Vieme, že elektromobilita sa rozvíja a emisie sa znižujú, preto je nelogické nasadzovať teraz, desať rokov pred rokom 2035, absolútne striktnú emisnú normu, ktorej zavedenie by znamenalo strelenie si do kolena. To by totiž znamenalo, že niektoré značky, ktoré vyrábajú na Slovensku by ukončili výrobu, lebo by si povedali, že sa im to nevyplatí. A to preto, že táto euronorma by znamenala, že cena automobilu by skokovo stúpla o dvetisíc eur.

Prejdime k migom, ktoré sme odovzdali Ukrajine. Zaujíma ma najmä právna analýza, ktorá mala dokazovať, že tento krok nebol protiústavný, ktorá nebola zverejnená. Nepovažujete za chybu, že táto analýza ostala utajená?

Ja by som s jej zverejnením nemal problém, ale nie som jej pôvodcom, preto si neosobujem právo rozhodnúť o jej zverejnení. Ale som presvedčený, že sme postupovali striktne v zmysle ústavy a v rámci oprávnení, ktoré nám dáva ústava, ale aj pani prezidentka, ktorá nám to zverila.

Prečo nemohla byť zverejnená právna analýza, ktorá by to dokázala?

To sa ma zbytočne pýtate. Ja nie som autorom tej analýzy. Ale chcem povedať, že som si veľmi pozorne prečítal a oboznámil sa so všetkými utajovanými skutočnosťami a informáciami, ktoré som mal ako člen vlády k dispozícii. Za najdôležitejšie považujem kompenzácie, ktoré dostane Slovenská republika výmenou za poskytnutie trinástich migov, ktoré sme už nemohli prevádzkovať, aj keby sme chceli. A to preto, že na náhradné diely platia sankcie voči Rusku. Preto sme ich nevedeli spojazdniť a dlhodobo prevádzkovať. Dostať za to na výmenu v rámci európskej kompenzačnej schémy viac ako 200-miliónov eur a k tomu dodávku vrtuľníkov považujem za veľmi výhodný obchod.

Rozumiete však tomu, že ľuďom príde zvláštne, že všetky zverejnené analýzy tvrdia, že to bolo protiústavné – napríklad právna analýza Univerzity Komenského tvrdí, že dôležitý je obsah zmluvy a nie to, ako ju kto nazval – a Úrad vlády, ktorý má ako jediný právnu analýzu, ktorá tvrdí opak, ju odmieta zverejniť?

Každý si vie pozrieť ústavu. Podľa nej má dojednávanie medzinárodných zmlúv v kompetencii prezident republiky. V tomto konkrétnom prípade je to pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá bola zvolená priamo ľuďmi. Tak ako v minulosti, aj teraz bola táto kompetencia zverená vláde, na základe článku 119, odsek f) ústavy Slovenskej republiky. To je nespochybniteľné. Preto má vláda právomoc vykonať takúto zmluvu. Po ďalšie, pani prezidentka mala, samozrejme, možnosť uplatniť výhradu voči zmluve, čo však neurobila.

Právnici túto interpretáciu spochybnili, ale právnu bitku teraz dajme bokom. Mojou otázkou je, či rozumiete tomu, že verejnosti pripadá veľmi zvláštne, že právne analýzy, ktoré máme, hovoria opak toho, čo hovorí Úrad vlády, ktorý však svoju analýzu nechce zverejniť.

Nie som Úrad vlády, na to sa musíte opýtať tam.

Otázkou je, či vám takáto situácia nepripadá zvláštna.

Ja sa vás chcem opýtať, či rozumiete tomu, že za migy, ktoré by už nikdy nelietali, dostaneme vyše 200 miliónov eur z Európskeho kompenzačného rámca a dvanásť nových bojových vrtuľníkov, ktoré by sme si za normálnych okolností nevedeli dovoliť. A tieto ušetrené peniaze môžeme použiť na Slovensku na pomoc rodinám, ktoré to najmä v tejto inflačnej kríze obzvlášť potrebujú. Preto si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie a keďže som presvedčený, že na to existoval platný ústavný rámec, tak som takéto rozhodnutie podporil.

Minister Lengvarský deň pred svojím odvolaním podpísal štandardný postup, ktorý umožňuje zmenu pohlavia aj osobám, ktoré nepodstúpili chirurgickú či chemickú zmenu pohlavia. Vy ste mi pred časom cez vašu hovorkyňu odpovedali, že premiér má ako poverený riadením ministerstva zdravotníctva predložiť na vládu analýzu, ako možno toto usmernenie zrušiť. Čas beží, chcem sa opýtať, či k tomu došlo a či sa niečo v tejto veci deje.

Poverený štátny tajomník ministerstva zdravotníctva pán Palkovič, ktorý riadi rezort, predložil informáciu o tom, v akom platnom právnom rámci sa toto usmernenie nachádza. Podľa toho, ako som to pochopil a na čo som sa pýtal, toto usmernenie nevstúpilo do účinnosti. To znamená, že momentálne nie je právne účinné ani vykonateľné.

Posledná otázka – táto vláda mala byť konzervatívnym valcom, avšak dnes sa zdá, že konzervativizmus má najhoršie vyhliadky v novodobej histórii Slovenska. Ako si vysvetľujete, že sme sa dostali do takéhoto stavu?

V prvom rade by mali svoje tvrdenia vysvetliť tí, ktorí hovorili o konzervatívnom valci. Ja viem za náš rezort povedať, že žiadna vláda neurobila také výrazné opatrenia v prospech prorodinnej politiky štátu a v prospech toho, že sa zo Slovenska, ktoré bolo doposiaľ v zásade liberálnym štátom podporujúcim jednotlivcov, stal štát podporujúci rodiny. Žiadna iná vláda takúto obrovskú zmenu neurobila a vedel by som vám vymenovať desiatky opatrení, ktoré už len náš rezort urobil. Za tie najdôležitejšie považujem zavedenie rodičovského bonusu, zriadenie bezplatných rodinných poradní, ktoré pomáhajú našim rodinám dostať sa z krízových situácií, zavedenie platenej 14-dňovej otcovskej dovolenky pri narodení dieťaťa, zdvojnásobenie prídavku na deti, tehotenské a mohol by som pokračovať ďalej. Toto všetko sa udialo iba preto, že sme na našom rezorte veľmi trpezlivo presadzovali prorodinnú agendu. A myslím si, že sa nám to aj darilo.

Ako si vysvetľujete, že aj napriek tomu sa väčšina strán, ktoré sa hlásia ku konzervativizmu, potáca na hranici zvoliteľnosti?

My nie sme na hranici zvoliteľnosti a to aj vďaka tomu, že sme svoje návrhy presadzovali trpezlivo, nekonfrontačne a tak, aby sme získavali podporu naprieč celým politickým spektrom. Myslím si, že toto je to, o čom sa bude v nastávajúcich voľbách rozhodovať. Aký typ politiky chceme na Slovensku? Konfrontačný? Naháňať si navzájom egá, porovnávať sa, kto hlasnejšie hovorí a kto napíše šťavnatejší status na Facebooku? Alebo chceme normálne komunikovať ako v každej normálnej rodine, kde môžu byť aj rozdielne názory, ale musíme sa k sebe správať s rešpektom a dôstojnosťou, aby sme niečo spoločne dosiahli. O tomto, podľa mňa, budú najbližšie voľby.

Ako to teda vidíte s konzervativizmom po najbližších voľbách?

Ako hovorí Ján Kolár: „Pracuj každý s chutí usilovnou, na národu roli dědičné.“ My budeme pracovať pre to, aby prorodinná politika mala čo najsilnejšie zastúpenie v Národnej rade. Čo budú robiť ďalšie strany, to je už na ich zodpovednosti.