Je pravdepodobné, že napriek snahe politických inžinierov viaceré stranícke mačkopsy neuspejú. Niektoré však áno a aká koaličná pevnosť z toho asi vzíde, si môžeme živo predstaviť. Píše Marek Maďarič.
Predvolebná debata na Slovensku je prevažne smutno-smiešna a sociálnoinžinierska. Pretože práve taká je prevažne aj samotná naša politická scéna. Ako skonštruovať kandidátky, aby sa konkrétni politici dostali opäť do parlamentu, prípadne, aby sa konkrétne strany nedostali k moci, to je hlavná téma predvolebných úvah a polemík. Strany a ich programy sú zaujímavé len do tej miery, do akej sa môžu stať vehiklom tohto cieľa.
A tak, ako jagavé korunovačné klenoty nám médiá predstavujú spásonosné osobnosti na spôsob draftovania hráčov v NHL. Na prvom mieste sa tu skvie bývalý Dzurindov štátny tajomník, potom diplomat, potom Ficov štátny tajomník, potom Matovičov a Hegerov minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Naozaj, nič proti jeho diplomatickým zručnostiam a skúsenostiam, ale niekde, niekedy vznikla fixná idea, že ak by sa on postavil na čelo strany, tak tá by zázračne narástla.