Arvo Pärt: De profundis
Arvo Pärt je mnohými považovaný za najdôležitejšieho žijúceho skladateľa klasickej hudby. Niektorí znalci dokonca tvrdia, že vďaka nemu sa na hudbu pozeráme úplne inak ako v minulosti. Tento dnes už takmer 90-ročný estónsky skladateľ, autor vlastného hudobného jazyka, ktorý sa nazýva tintinnabuli napísal v roku 1980 skladbu s názvom De profundis. Je to zhudobnený žalm 130, ktorý sa začína slovami "Z hlbín volám k tebe Pane..."
Arvo Pärt skladbu zložil vo Viedni, rok po tom, čo emigroval zo Sovietskeho zväzu. Aranžoval ju pre mužský zbor, perkusie a orgán. V roku 2008 skladbu upravil aj pre mužský zbor a komorný orchester.
Zatiaľ čo hudobné nástroje hrajú typický tintinnabuli štýl, ktorého základom je opakovanie tých istých melódií, hlasy spôsobujú, že skladba postupne graduje. Jeden hlas spieva prvé dva verše žalmu, dva hlasy spievajú tretí a štvrtý, tri hlasy spievajú piaty a šiesty, siedmy a ôsmy verš už spieva celý štvorhlasný mužský zbor. Ako uvádza Arvo Pärt Centre, s týmto postupným pridávaním hlasov sa to, čo začalo ako individuálny nárek, nakoniec stane kolektívnym kvílením. Pri ňom všetky hlasy spievajú latinsky tento text: „U Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.“
Skladba De profundis je krátka, silná, meditatívna a tajomná zároveň. Ako laikovi sa mi zdá, že spája dokopy všetky podoby kresťanstva. Mužské hlasy predstavujú typické východné kresťanstvo. Latinčina je odkazom na katolícku cirkev a použité hudobné nástroje zas na protestantizmus, ktorý sa nestráni hudobných nástrojov ani počas veľkonočného trojdnia. Pärt to všetko spája veľmi jemne a vkusne. Nič nevyčnieva, nič nevyrušuje, vzniká dokonalá harmónia a hlboký umelecký, ale aj náboženský zážitok, vhodný napríklad na rozjímanie nad udalosťami v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš potí krvou a prosí Boha o to, aby od neho odňal kalich, ktorý mu je určený. No zároveň jedným dychom dodáva: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“
Pre tých, ktorí majú záujem aj o ďalšie hudobné diela spojené s Veľkou nocou, dávam do pozornosti viacero rebríčkov, z ktorých si určite vyberiete ďalšie vynikajúce skladby (tu, tu, tu a tu). Z danej ponuky by som rád upozornil najmä na Veľkonočnú overtúru, ktorú napísal Nikolaj Rimskij-Korsakov, Sedem posledných slov nášho spasiteľa na kríži od Josepha Haydna, Bachove Pašie podľa Jána a Matúša a, samozrejme, jeho Veľkonočné oratórium.
Michelangelo Merisi da Caravaggio – Nedôverčivosť svätého Tomáša
Hádam najviac umeleckých diel, ktoré sa spájajú s Veľkou nocou, vytvorili maliari. Najznámejším z nich je Da Vinciho Posledná večera. Známe je aj Rafaelovo Vzkriesenie Krista, Grunewaldovo Ukrižovanie, alebo Kristus svätého Jána z Kríža od Salvadora Dalího, ktorý mal predstavovať opozitum Grunewaldovmu slávnemu obrazu. Veľkolepá je aj Bruegelova Procesia na Kalváriu či Tissotov obraz Čo náš pán videl z kríža.
Maliarom, ktorý namaľoval veľké množstvo obrazov viažucich sa na veľkonočné trojdnie, je Michelangelo Merisi da Caravaggio. Ten sebe vlastným majstrovstvom zachytil všetko od Judášovej a Petrovej zrady cez bičovanie (odporúčam preklikať), korunovanie tŕním, ukladanie do hrobu až po učeníkov z Emauzy. Je zaujímavé, že tento velikán – pokiaľ sa nemýlim – nikdy nestvárnil ukrižovanie (aj keď namaľoval ukrižovanie svätého Petra aj Ondreja) ani vzkriesenie.
Caravaggia, samozrejme, nespomínam náhodou. Práve jeho obraz Nedôverčivosť svätého Tomáša bol totiž hneď prvým, ktorý mi napadol, keď som sa rozhodol napísať tento text. Toto dielo vzniklo v rokoch 1601 a 1602. Existujú dve jeho verzie – cirkevná (strašia, nachádza sa v súkromnej zbierke) a sekulárna (mladšia, ktorú je možno vidieť v Postupime). Okrem veľkosti sa tieto dve verzie líšia najmä v tom, že na cirkevnej je Ježišovo stehno zahalené plášťom a na sekulárnej nie. Ďalším rozdielom je, že sekulárna verzia bola zreštaurovaná, a preto je v teplejších farbách.
Podstatou obrazu je pochybujúci apoštol Tomáš, ktorý nebol s učeníkmi, keď sa im zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil prvýkrát. Tomáš preto prehlásil, že pokiaľ neuvidí Ježišove rany a nevloží svoj prst do jeho boku, neuverí. A práve tento výjav je centrom slávneho obrazu od Caravaggia. Ten pôsobí priam ako fotografia. Maliar ho namaľoval tak, že divák sa cíti, akoby bol priamo účastný tohto dramatického momentu. Okrem realistickosti celého výjavu je na obraze zaujímavé aj to, že je to Ježiš, kto vedie Tomášovu ruku a vkladá ju do svojej rany. Tomáš zobrazený ako obyčajný starší človek so špinou za nechtami pritom akoby vychádza z tmy do svetla. Ježišovu telesnosť podčiarkuje aj chýbajúca svätožiara, jeho Božstvo však ukazuje to, že je celý osvetlený, pôsobí priam až ako by bol zdrojom svetla. Celý tento výjav okrem nás sledujú aj dve ďalšie postavy, mali by to byť svätý Peter a Ján.
Božstvo a zároveň človečenstvo Krista, nehodnosť a neviera svätého Tomáša, jeho ruka vedená Kristom, rana, do ktorej Tomáš vkladá svoje prsty, ako aj ďalší svedkovia tejto udalosti. Celá dráma Veľkej noci na jednom mieste.
Kevin Reynolds – Risen
Vo filmovej ponuke je ohľadom Veľkej noci už omnoho menší výber ako v prípade výtvarného umenia či hudby. Budúci rok sa môžeme tešiť na pokračovanie filmovej klasiky, ktorú predstavuje snímka Umučenie Krista od Mela Gibsona. V nej by sa mal Gibson venovať vzkrieseniu, ktoré je v jeho hádam najznámejšom diele naznačené len v záverečnej scéne.
Ja by som však chcel čitateľovu pozornosť upriamiť na snímku Risen (u nás bol distribuovaný so zvláštnym názvom V mene Krista), ktorú ešte v roku 2016 natočil Kevin Reynolds. Jeho film je v podstate detektívka, ktorá rozpráva príbeh tribúna Clavia (Joseph Fiennes), ktorého Pilát (Peter Firth) poverí vyšetrovaním prípadu zmiznutého tela Ježiša (Cliff Curtis). Clavius príbehu o zmŕtvychvstaní, samozrejme, neverí a myslí si, že Ježišovo telo ukradli jeho učeníci, ktorí budú zrejme nejakí židovskí fanatici či sektári, ktorí majú v pláne vyvolať vzburu voči Rímu.
Celá situácia sa začne meniť po tom, čo sa tribúnovi podarí nájsť jedného z vojakov, ktorí strážia hrob a ktorý mu v opitosti pravdivo popíše, čo sa v tú noc stalo. Skutočný zlom však nastáva až po tom, čo Clavius odhalí skrýšu apoštolov, v ktorej sa v tej chvíli nachádza aj Ježiš. Ten práve ukazuje svoje rany neveriacemu Tomášovi. Clavius následne nasleduje apoštolov a snaží sa pochopiť to, čo videl.
Film Risen je silný v tom, že verne ukazuje, že príbeh zmŕtvychvstania je vlastne neuveriteľný. Clavius koná rovnako ako dnešný racionálne mysliaci človek. Sám bol pri tom, ako bol Ježiš zabitý, vlastnoručne zapečatil jeho hrob. To, aby rovnaký človek teraz žil nedáva žiaden zmysel. Ako hovorí v nočnom rozhovore Ježišovi: „Nedokážem to všetko zasadiť do svojho sveta.“ Práve tu sa ukazuje skutočná podstata viery. Tá totiž prevyšuje rozum, ukazuje, že svet je niečo viac ako číra racionalita. Obzvlášť, ak si divák rovnako uvedomí, že Clavius je vlastne každý z nás. My všetci sa totiž rozhodujeme, ako sa zachováme tvárou v tvár slovám evanjelia. A rovnako môže každý z nás Ježišovi povedať, že vo chvíli jeho umučenia som tam bol, pomáhal som. Veď Ježiš predsa zomrel za hriechy každého z nás.
Aj keď film je po obsahovej stránke zaujímavý, potenciálneho diváka by som chcel upozorniť na to, že by nemal mať prehnané očakávania. Reynoldsov film totiž nie je veľkolepým Umučením Krista, kde je takmer každá jedna scéna majstrovským dielom.
C.S. Lewis – Lev, šatník a čarodejnica
Náš veľkonočný výber zakončíme na prvý pohľad trochu ľahším titulom. Konkrétne rozprávkou Lev, šatník a čarodejnica od známeho kresťanského apologétu C.S. Lewisa. Lev, šatník a čarodejnica je chronologicky druhá, no podľa vydávania prvá a zrejme aj neznámejšia kniha zo sedemdielnej série, ktorej súborný názov je Kroniky Narnie.
V tejto knihe Lewis cez rozprávku o štyroch deťoch, ktoré sa cez skriňu v starom dome dostanú do zázračnej krajiny s názvom Narnia, vyrozpráva v podstate celý veľkonočný príbeh. Akurát, že Ježiš tu má meno Aslan a je levom. Satana predstavuje čarodejnica a ľudí štyri deti, najmä však chlapec menom Edmund, ktorý zradí svojich príbuzných, a jeho vinu musí odčiniť Aslan, ktorý sa obetuje namiesto neho. Paradoxne, vo chvíli, keď si čarodejnica myslí, že zvíťazila, lebo zabila svojho hlavného soka, nastáva v skutočnosti koniec jej vlády.
V tejto knihe si skrze príbehy nevinných tvorov, akými sú zvieratá, ako napríklad bobry či vtáky, a detí človek opäť uvedomí veľkosť Boha a jeho neopísateľný rozdiel medzi ním a nami. Lewis nám taktiež pripomína silu, krásu, ale aj nevyhnutnosť obety. A to nielen v prípade Krista, ktorý sa za nás obetoval, ale aj každého jedného z nás. Navyše, veľkonočné tajomstvo je tu prerozprávané jazykom, ktorý je vhodný tak pre deti, ako aj dospelých. Kniha otvára pre všetky vekové skupiny v zásade tie isté otázky.
Druhý diel Kroník Narnie je ideálnym prostriedkom na to, aby počas sviatočných dní trávili spoločne čas deti so svojimi rodičmi alebo starými rodičmi, ktorí by svojich potomkov radi uchránili od všadeprítomných obrazoviek a radi strávili spoločný čas s deťmi zmysluplne.
Ak doma nemáte knihu, môžete siahnuť aj po audioknihe alebo rovnomennom filme. Ten však nie je vhodný pre najmenšie deti.
Bonus na záver
Kto sa chce viac ponoriť do textov evanjelia týchto dní, môže siahnuť po diele s názvom Catena Aurea. Jej autorom je sv. Tomáš Akvinský, ktorý v ňom na príkaz pápeža Urbana IV. zhromaždil výklad k evanjeliám od viac ako osemdesiatich gréckych a latinských autorov. Catena Aurea ponúka krátke zamyslenia autorov, akými boli sv. Ambróz, sv. Augustín, sv. Ján Zlatoústy či sv. Gregor Veľký, pre evanjelium na každý deň. Celú Catenu prekladal neúnavne do slovenčiny niekoľko rokov Matúš Sitár. Vďaka nemu ju môžete spolu s aktuálnym evanjeliom na daný deň nájsť na stránke www.catenaaurea.sk.
Bonus číslo 2
Bratislavčanom dávame do pozornosti obrady v Dóme svätého Martina, ktoré by mal sprevádzať miestny zbor Vox cantoris. Tento rok by mal obrady Veľkej noci obohatiť o diela od autorov, ako Allegri (Miserere, verzia Codex 1661), Carlo Gesualdo da Venosa či Domenico Bartolucci (niekdajší dirigent Sixtínskej kaplnky). Allegri a Gesualdo by mali byť liturgicky uvedení v Dóme prvýkrát v histórii.