S biskupom Jozefom Haľkom o rozhovoroch pri studni a spovedaní na železničnej stanici

Otec biskup, celý pôst ste stávali v centre Bratislavy – v dohodnutý čas, na stálom mieste, kde ste hocikomu, kto mal záujem, ponúkli čas na rozhovor. Ako by ste zhrnuli túto skúsenosť?

Bola to jedinečná skúsenosť komunikácie, trochu som sa predtým bál, či tam nebudem postávať dlhé minúty, ale každý ohlásený deň bol záujem o rozhovor na najrôznejšie témy.

Čo to dalo vám?

Každé stretnutie je obohacujúce, každý človek je originálny, otvárali sme aj problémy, ktoré by sa napríklad v spovednici neotvorili, lebo nie sú témou vyznávania hriechov. Človek prostredníctom takýchto stretnutí spoznáva aj nálady, názory a potreby ľudí.

Boli aj dni, keď sa nezastavil nikto?

Nie, išlo vždy o jednu hodinu v utorok popoludní, ľudia tam niekedy stáli už pred začiatkom a čakali na stretnutie. Celý čas bol využitý na zmysluplnú komunikáciu.

Ako vám to vlastne napadlo?

Nápad pochádza z Evanjelia o rozhovore Ježiša so Samaritánkou pri studni. A tiež slová pápeža Františka adresované všetkým veriacim, že máme ísť do ulíc a na námestia medzi ľudí. Tak som si povedal, že ponúknem open air stretnutia takýmto spôsobom.

Posledné dni pred Veľkou nocou ste zase spovedali na železničnej Hlavnej stanici. Vyšlo aj to?

Myslím si, že áno. Ľudia stáli v radoch pred miestnosťou spovedania, takže som musel povolať posily a s dvomi kaplánmi sme spovedali celý vymedzený čas, ba vo štvrtok ešte o hodinu dlhšie.

Stanica, to je zväčša miesto zhonu, príchody a odchody, kto sa chodil spovedať?

Domáci aj cestujúci, starší aj mladší, ako to bolo zjavné už z radu, ktorý stál pred spovednou miestnosťou.Kuriózne je, že jedna osoba do médií prezradila, že na bratislavskú hlavnú stanicu prišla na otočku až od Trenčína…

To je milé, na trenčianskom hudobnom festivale ste čelili útokom a vyháňaniu, teraz prišiel niekto za vami práve od Trenčína. Mimochodom, objavilo sa niečo podobné aj na železničnej stanici, chcel vás niekto vyháňať?

Vôbec nie. Naopak, zo strany vedenia stanice prišla maximálna ústretovosť, a potom viacerí aj ďakovali za túto možnosť.

Akú ste mali tento rok Veľkú noc vy? Bolo niečo iné oproti minulým rokom?

Je to prvá Veľká noc bez môjho nedávno zosnulého otca. Fascinuje ma predstava, že nás predišiel k Ježišovi a hľadí mu už do tváre.

Na záver pridajte nejaký pozdrav čitateľom Štandardu.

Vám i sebe prajem, aby Ježišova pravda o človeku a Bohu bola štandardom každého nášho rozhodovania.