Podpora voľného obchodu vyšla z módy. V bohatých krajinách je obviňovaný zo straty pracovných miest a politici ho takmer úplne opustili. Za posledné storočie sa percentuálny podiel obchodu na celom svetovom hospodárstve zvyšoval, vrchol dosiahol v čase svetovej finančnej krízy, a teraz klesá. Je to poľutovaniahodné, pretože zabezpečenie voľnejšieho obchodu sa ukazuje ako jedna z najlepších rozvojových politík na svete.

Už stáročia je známe, že obchod zvyšuje príjmy, pretože umožňuje národom špecializovať sa a efektívne vyrábať to, čo vedia najlepšie. Podľa jednej štúdie sme vďaka obchodu všetci bohatší o 27 percent, čo znamená, že príjmy krajín sú v priemere viac ako o štvrtinu vyššie v porovnaní so svetom bez obchodu.

Obchod nezvyšuje len priemerné príjmy. Pomáha aj chudobným na svete vymaniť sa z úplnej chudoby. Podľa jednej z najcitovanejších nedávnych štúdií príjmy 20 percent najchudobnejších rastú rovnako rýchlo ako priemer.

Jasne sme to videli v dvoch najľudnatejších krajinách sveta, v Číne a Indii. S prudkým rastom čínskeho obchodu sa príjmy zvýšili sedemnásobne a extrémna chudoba klesla z 28 percent  takmer na nulovú úroveň v súčasnosti. India zaznamenala podobnú, aj keď miernejšiu trajektóriu: keď sa znížili clá z dusivých 56 percent v roku 1990 na 6 percent v roku 2020, priemerné príjmy sa zvýšili takmer štvornásobne a extrémna chudoba klesla z 22 percent na 1,8 percenta. Podobnú trajektóriu sme zaznamenali aj v iných rýchlo rastúcich krajinách, ako je Južná Kórea, Čile a Vietnam. Prosperita z obchodu je skutočne spoločná.

Nie div, že dosiahnutie voľnejšieho obchodu je jedným zo sľubov, ku ktorým sa svetoví lídri prihlásili v rámci takzvaných cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. Bohužiaľ, svet tento sľub a väčšinu ďalších prísľubov neplní.

Nie je žiadnym tajomstvom prečo. Vedúci predstavitelia sľúbili všetko všetkým a zoznam sľubov dosahuje 169 cieľov. Mať 169 priorít je ako nemať žiadne. Zoznam obsahuje množstvo základných cieľov, ako zvýšenie obchodu, odstránenie detskej úmrtnosti, zlepšenie vzdelávania a odstránenie vojny a klimatických zmien. Zároveň však obsahuje aj dobre mienené, ale oveľa okrajovejšie ciele, ako je zvýšenie recyklácie, viac mestských parkov a podpora životného štýlu v súlade s prírodou.

Tento rok je svet v polčase plnenia cieľov udržateľného rozvoja, ale ani zďaleka nie sme v polovici. Je jasné, že svet nedokáže urobiť všetko, preto je načase určiť priority a uprednostniť najdôležitejšie sľuby. Môj think tank, Kodanský konsenzus, robí presne toto: Spolu s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov sa už roky snažíme určiť, kde môžu ďalšie peniaze priniesť najviac úžitku.

Nový odborne recenzovaný výskum ukazuje, prečo by malo byť viac obchodu na prvom mieste globálnej agendy. Výskum zohľadňuje problémy spojené so stratou pracovných miest, na ktoré upozorňujú politici z bohatých krajín. Mapuje, aké dodatočné náklady spôsobuje voľnejší obchod týmto pracovníkom, pretože strácajú prácu, musia sa rekvalifikovať (často na horšie platené pracovné miesta) alebo úplne opúšťajú pracovný trh.

Štúdia však odhaľuje aj výhody zvýšeného obchodu, ako sú vyššie príjmy a následné zlepšenie situácie chudobných ľudí vo svete. To nám umožňuje zvážiť náklady aj prínosy voľnejšieho obchodu. Štúdia je prelomová, pretože ponúka vôbec prvý pokus o stanovenie nákladov a prínosov nielen na globálnej úrovni, ale aj pre bohatých a chudobných ľudí na svete.

Ekonomický model ukazuje, že ak by sme zvýšili globálny obchod o päť percent, súčasné náklady pre všetkých pracovníkov na celom svete by do budúcnosti predstavovali jeden bilión dolárov. Tieto náklady určite oprávňujú obavy populistických politikov. Ukazuje sa však, že prínos pre ľudstvo je 11 biliónov dolárov, čo z toho robí veľmi dobrý obchod pre svet.

Ľuďom, ktorých voľný obchod poškodzuje, by mali vlády na celom svete viac pomáhať, ale značný prebytok z voľnejšieho obchodu nielenže poskytuje na tento účel balík peňazí, ale predstavuje aj obrovskú rozvojovú príležitosť na zvýšenie príjmov a vymanenie ľudí z chudoby.

Nový model navyše ukazuje, kto znáša náklady, a dokazuje, prečo bohaté krajiny s obchodom najviac poľavili. Keďže bohaté krajiny tvoria väčšiu časť svetového hospodárstva, získavajú 60 percent z 11 biliónov dolárov. Ale znášajú viac ako 90 percent nákladov. To síce potvrdzuje niektoré politické obavy, ale chýba tomu širší obraz: bohaté krajiny získajú 7 dolárov za každý dolár nákladov.

A úplne sa zabúda na to, akú veľkú príležitosť predstavuje obchod pre chudobnejšiu polovicu sveta. Ich náklady sú úplne minimálne – 15 miliárd dolárov, ale prínosy presahujú bilión dolárov. Za každý dolár straty ekonómovia nachádzajú fenomenálnych 95 dolárov dlhodobých výhod, ktoré zvyšujú príjmy a znižujú chudobu.

Ak to so zlepšením sveta myslíme vážne, nemôžeme sľúbiť všetko. Najskôr musíme realizovať najúčinnejšie politiky a ukazuje sa, že zvýšenie obchodu je jedným z najúžasnejších spôsobov, ako zabezpečiť lepší život a príjmy.