Kombinácia ranostredovekej náboženskej dogmy s úplne modernou technológiou, navyše takmer určite dovezenou z „neveriacich“ štátov, ako je Čína, pôsobí bizarne. Nakoniec, ako celá štruktúra islamskej republiky Irán. Nedá sa však povedať, že by sme voči podobným hrozbám boli imúnni. Technológia pôsobí ako multiplikátor moci: pokiaľ predtým niekto dokázal urobiť x, s jej pomocou dokáže 2x alebo azda 3x.

V počiatočnej fáze digitalizácie sveta bola výhoda na strane jednotlivcov, ktorí si technologické výdobytky osvojili rýchlejšie ako ťažkopádna štátna byrokracia, a tak oproti štátu posilnili svoje schopnosti. Teraz však štát pôvodný náskok jednotlivcov dohnal, a tak začína onen multiplikátor pôsobiť v jeho prospech. Práve vinou rozsiahleho nasadenia technológie sa stávame voči štátu bezbrannejší, priehľadnejší, ľahšie „preveriteľní“ a prípadne aj „odstíhateľní“. Pri dnešnom premnožení regulácií a zákonov totiž zrejme neexistuje človek, ktorý by – vedome či z nedbanlivosti –, neporušil aspoň jednu svoju úradnú povinnosť.

Pekný príklad, nie taký drastický ako ten iránsky, môžno nájsť v Česku. Tamojšie finančné úrady využívajú dáta z policajných kamier na diaľniciach na to, aby pri daňovom konaní overovali údaje v knihe jázd. Štátna svojvôľa má široký rozsah, od brutality až po absurditu, a celý koncept „knihy jázd“ je podivným prežitkom z 20. storočia. Moderný daňový systém by mal dvojaké použitie firemných áut riešiť nejako jednoduchšie, bez hypertrofovaného papierovania, najskôr paušálom.

Ale nie. A keďže, podobne ako v Iráne povinný hidžáb, aj v Česku prežíva v zákone zastaraná kniha jázd, využívajú príslušné štátne orgány v Teheráne aj v Prahe technologické možnosti, ako príslušnú absurditu vynucovať od radového občana. V Česku to má teda bližšie k fraške, v Iráne je to tragédia.

Ale základný princíp je ten istý: ak má štát možnosť proti občanovi niečo použiť, skôr alebo neskôr to skúsi. Na benevolenciu držiteľov úradnej moci sa nedá spoľahnúť; prinajlepšom (alebo prinajhoršom?) je taká benevolenencia selektívna, keď sa niekomu ticho toleruje niečo, čo by si iný odskákal v plnom rozsahu.

Moderný koncept občianskych práv vznikol ako reakcia na stáročné zneužívanie ľudí zo strany aristokracie, totalitných strán, vojenských diktátorov a ďalších mocipánov. V demokratických právnych štátoch sa celá štruktúra osvedčila, vyžaduje si však pomerne nutne ďalšie doplnenie.

Nové technológie totiž otvárajú aj demokratickým štátom ďalšie možnosti, ako sledovať, šikanovať a možno aj terorizovať svojich obyvateľov na základe hromadného zberu dát. Práve preto, že štát už má dosť veľkú moc sám osebe, nemal by ešte v neobmedzenom rozsahu disponovať aj technologickými multiplikátormi.

Inak si možno predstaviť aj budúcu distópiu, v ktorej vás múdra toaleta automaticky udá polícii za nadmernú produkciu skleníkových plynov z vášho pozadia a múdre bankovníctvo vám vzápätí automaticky strhne tučnú pokutu z konta.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.