Americko-čínske zápasenie badať aj na menovom poli. Význam jüanu v medzinárodnom obchode vzrástol

Podiel čínskeho jüanu (renminbi) ako globálnej meny používanej pri medzinárodných obchodoch sa za posledný rok zdvojnásobil. Podľa analytikov, na ktorých sa odvoláva denník Financial Times (FT), odráža tento nárast väčšie využívanie danej meny na uľahčenie obchodu s Ruskom, ako aj rastúce náklady na dolárové financovanie.

Podľa údajov o financovaní obchodu medzinárodnej platformy SWIFT vzrástol podiel čínskej meny z menej ako 2 percent vo februári 2022 na 4,5 percenta v tom istom mesiaci tohto roka. Vďaka tomu sa jüan dostal do tesného závesu za euro, na ktoré pripadá 6 percent celkového objemu. To kleslo oproti minulému roku o 0,3 percentuálneho bodu.

Čínska mena tak ukrojila časť podielu amerického dolára. Euro aj čínsky jüan však stále predstavujú len zlomok podielu dolára. Ten vo februári 2023 predstavoval 84,3 percenta, čo je menej ako 86,8 percenta pred rokom.

Skokové navýšenie prišlo od vojny na Ukrajine

„Ide o podstatný posun,“ okomentoval údaje Mansoor Mohi-uddin, hlavný ekonóm Bank of Singapore. „Ťažko si predstaviť niečo iné, čo by mohlo stáť za touto skokovou zmenou, než to, čo sa stalo v súvislosti s vojnou na Ukrajine,“ uviedol pre britský denník.

Rastúci podiel čínskej meny na financovaní obchodu – v rámci ktorého veritelia poskytujú úvery na uľahčenie cezhraničného pohybu tovaru – je pre Peking dobrou správou, keďže tamojšia garnitúra by ju rada videla na globálnom výslní. Údaje sú zároveň akýmsi vztýčeným prstom pre západné krajiny, ktoré sankciami bránia veľkým ruským finančným inštitúciám, aby využívali SWIFT.

„Vzhľadom na načasovanie je pravdepodobné, že veľká časť z toho predstavuje ruský obchod [s Čínou, pozn. red.], ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom sprostredkovateľov,“ uviedol pre FT Arthur Kroeber, zakladajúci partner výskumnej skupiny Gavekal Dragonomics zameranej na Čínu. „Skutočnosť, že samotné Rusko je od SWIFT odrezané, je možno irelevantná,“ doplnil.

Čínsko-ruské obchody prebiehajú aj cez alternatívne platformy

Rusko okrem najznámejšieho a najrozšírenejšieho systému SWIFT využíva aj čínsku alternatívu CIPS. Podľa údajov Ľudovej banky Číny celkový objem transakcií v rámci platformy CIPS pokračuje v neustálom raste. V roku 2022 bol na úrovni 97 biliónov čínskych jüanov (14 biliónov dolárov), čo predstavuje medziročný nárast o 21 percent.

Bilaterálny obchod medzi Pekingom a Moskvou sa podľa Financial Times v roku 2022 zvýšil na rekordných 185 miliárd amerických dolárov. Podobné informácie sprostredkoval aj denník South China Morning Post, ktorý na základe údajov čínskych colných úradov uviedol, že obchod medzi oboma krajinami v roku 2022 stúpol o 29,3 percenta na 190 miliárd amerických dolárov, pričom rok predtým to bolo 147 miliárd. Britský denník konštatuje, že to mali na svedomí najmä ruské spoločnosti, ktoré platili za väčšinu nákupov čínskeho tovaru v renminbi.

„Existuje obmedzenie, koľko toho môžete odhaliť, pokiaľ ide o presnú mechaniku, ako tieto platby prebiehajú,“ povedal Kroeber. „Predpokladám však, že veľmi podstatná časť tohto nárastu financovania obchodu, keď sa mu dostanete na koreň, odráža transakcie zahŕňajúce Rusko,“ okomentoval zvýšené používanie čínskej meny.

Americký spravodajský portál CNBC s odvolaním sa na údaje ruskej centrálnej banky doplňuje, že Moskva nakúpila v marci čínsku menu v hodnote 41,9 miliardy rubľov, čo je oproti februáru viac ako trojnásobok. Na margo posilňovania rusko-čínskych obchodných väzieb sa preto vyjadril aj vysoko postavený predstaviteľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA).

„Rusko sa stáva čoraz závislejším od Číny a v niektorých ohľadoch riskuje, že sa časom stane ekonomickou kolóniou Číny, závislou od vývozu energetických zdrojov a surovín,“ komentoval najnovšie správy riaditeľ CIA William Burns počas vystúpenia na Rice University v Houstone.

V minulosti bol jüan pri financovaní medzinárodného obchodu ešte používanejší

Podľa údajov spoločnosti SWIFT je zjavné, že čínskej mene sa už v tomto smere darilo aj v minulosti. Jej využívanie v obchodnom financovaní zažilo rozmach v roku 2013, keď z podielu 1,89 percenta v januári 2012 vzrástlo na 8,66 percenta v októbri 2013.

Podľa FT sa v tých rokoch Čínska ľudová banka snažila o internacionalizáciu svojej meny. To však viedlo v roku 2015 k jej devalvácii, čo následne zapríčinilo odliv kapitálu a zmenilo politiku centrálnej banky, ktorá zaviedla kapitálové kontroly. Ambície čínskeho jüanu stať sa globálnou menou pri obchodovaní tak dostali stopku.

Britský denník pripája aj fakt, že aktuálny vzostup používania čínskeho jüanu pri financovaní medzinárodných obchodov nebol sprevádzaný jeho väčším využívaním v medzinárodných platbách uskutočňovaných systémom SWIFT. Tie sa už dlhodobejšie pohybujú okolo 2 percent z celkového objemu globálnych platieb.

Za vyššie využívanie jüanu môže aj nárast úrokových sadzieb v Európe a USA

Analytici a ekonómovia vidia za zvýšením významu čínskej meny aj rastúce náklady na dolárové financovanie, ktoré spôsobili, že čínska mena sa stala relatívne atraktívnejšou, píše ďalej britský denník. Federálny rezervný systém totiž od roku 2022 deväťkrát zvýšil sadzby, zatiaľ čo čínska centrálna banka v rovnakom období dvakrát znížila svoju základnú úrokovú sadzbu pre úvery.

Guan Tao, hlavný ekonóm Bank of China International, uviedol, že nárast meny pri financovaní obchodu „súvisí s divergenciou menových politík USA a Číny“. Podľa neho sa „renminbi zmenila z meny s vysokou úrokovou sadzbou na menu s nízkou úrokovou sadzbou“.

„Pokiaľ ide o úrokové sadzby… po ich zvýšení v USA je renminbi relatívne lacnejší. V poslednom čase vidíme, že je väčší záujem o financovanie obchodu v renminbi,“ uviedol v podobnom duchu aj Kelvin Lau, jeden z hlavných ekonómov v spoločnosti Standard Chartered. „S Ruskom alebo bez neho, štrukturálne vidíme, že sa internacionalizácia renminbi vracia,“ dodal.

Číňania svoju menu na výslnie netlačia nasilu. Neponáhľajú sa

Podľa zdrojov britského denníka zmenila čínska centrálna banka od začiatku roka 2022 svoju stratégiu internacionalizácie renminbi, keď začala agresívne presadzovať väčšie využívanie meny pri cezhraničných obchodoch s komoditami a zlepšovať globálny prístup k derivátom viazaným na aktíva v renminbi. Denník doplňuje, že je to zrejmé aj z dohôd, ktoré umožnia najväčším ekonomikám Ázie a Južnej Ameriky uskutočňovať obchodné a finančné transakcie vo svojich vlastných menách. Ako príklad tu možno uviesť dohodu uzavretú minulý mesiac s Brazíliou.

„Čína má silnú motiváciu presadzovať internacionalizáciu renminbi, aby zvládla rastúce riziká geopolitického napätia a oddelenia USA od Číny,“ upozornil Zhi Xiaojia, vedúci výskumu Ázie v Crédit Agricole. „Zintenzívnila medzinárodný dialóg a dosiahla v tejto oblasti určitý pozitívny pokrok, najmä so Združením národov juhovýchodnej Ázie, ekonomikami Blízkeho východu a Latinskej Ameriky.“

Vzhľadom na prísne kapitálové kontroly, ktoré udržiava čínska centrálna banka, však len málo odborníkov očakáva, že renminbi sa rýchlo vyšvihne medzi svetové platobné meny, doplňuje britský denník.

„Číňania používajú na internacionalizáciu renminbi taktiku krájania salámy,“ povedal Chi Lo, hlavný čínsky stratég spoločnosti BNP Paribas Asset Management, pričom dodal: „Neponáhľajú sa.“