Mám posvätnú úctu ku kostolíku v Kopčanoch. Pôsobí majestátne a dýcha dejinami, vraví architekt Botek
Umelecká výbava mnohých našich kostolov je slabá. Do istej miery to spôsobuje aj približne 200-ročný vývoj sekularizácie, ktorý spôsobil, že zhruba od konca 19. storočia sa „veľké umenie“ začína vzďaľovať náboženským témam, zdôrazňuje v rozhovore pre Štandard architekt a výtvarník Andrej Botek.
Andrej Botek. Foto: archív Andreja Boteka
Andrej Botek. Foto: archív Andreja Boteka
Chceli ste študovať výtvarné umenie, ale na VŠVU vás neprijali. Bol začiatok 80. rokov minulého storočia a určitú úlohu zohrali aj ideologické dôvody. Strýko bol kňazom a bratranci vášho otca boli Vincent a Ferdinand Hložníkovci. Vyštudovali ste architektúru, ale stále sa považujete aj za výtvarníka. Ako sa tieto vaše profesie dopĺňajú, prípadne bijú?
Bol som presvedčený, že budem maliarom. Iné som nechcel. Kreslenie bolo mojou najväčšou záľubou. Keď som mal ísť na strednú školu, nerozhodol som pre ŠUP-ku, lebo v tej dobe sa vravelo, že skôr berú na VŠVU žiakov z gymnázií, ale škola nevyšla. Bol to pre mňa dosť bolestivý zlom.