Ako sú na tom americkí republikáni s podporou pomoci Ukrajine

Bez nich by pomoc Ukrajine bola len zlomkom tej terajšej, a hlavne by rýchlo vyprchala vôľa európskych štátov pomáhať, azda s výnimkou Poľska, Česka a možno Veľkej Británie. Preto sa venuje veľká pozornosť výrokom amerických popredných politikov a prieskumom verejnej mienky.

A zástancovia americkej pomoci Ukrajine začali biť na poplach. Zdalo sa, že zvlášť v Republikánskej strane ochota pomáhať Kyjevu rýchlo opadá. Situácia je však oveľa komplikovanejšia. Proti americkej pomoci Ukrajine sa vyjadrili obaja muži s najväčšou šancou získať republikánsku nomináciu na prezidenta. Prvým je predchádzajúci prezident Donald Trump, druhým guvernér Floridy Ron DeSantis.

Trump: Zabránim tretej svetovej vojne

Trump pri najrôznejších príležitostiach vyhlasuje, že keby bol prezidentom, k vojne na Ukrajine by nikdy nedošlo, pretože by sa ho Vladimir Putin bál. Zároveň však ihneď dodáva, že ak by bol prezidentom, ukončil by vojnu „počas jedného dňa“. Rokoval by s ruským prezidentom a bol by mu ochotný podstúpiť niektoré ukrajinské územia výmenou za mier.

Na zjazde amerických konzervatívcov CPAC vyhlásil, že „ak sa niečo rýchlo nestane, budeme mať tretiu svetovú vojnu. Som jediný kandidát, ktorý sľubuje – zabránim tretej svetovej vojne“. A dodal: „Mali sme Republikánsku stranu, ktorú ovládali šialenci, neokonzervatívci, globalisti, fanatici otvorených hraníc a blázni.“ Ďalším dychom sľúbil, že to sa navždy zmení.

DeSantis svoje názory na vojnu na Ukrajine vysvetlil v odpovedi na dotazník, ktorý predpokladaným kandidátom na republikánsku prezidentskú nomináciu rozoslal moderátor Fox News Tucker Carlson. „Aj keď majú Spojené štáty mnoho životne dôležitých národných záujmov – zabezpečenie našich hraníc, riešenie krízy pripravenosti našej armády, dosiahnutie energetickej bezpečnosti a nezávislosti a zastavenie rastu ekonomickej, kultúrnej a vojenskej moci Komunistickej strany Číny –, ďalšie zapletanie sa do územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom medzi ne nepatrí,“ uviedol guvernér.

„Bianco šek Bidenovej administratívy, ktorý má financovať vojnu tak dlho, ako bude potrebné, ale bez akýchkoľvek definovaných cieľov alebo zodpovednosti, odvádza pozornosť od najnaliehavejších problémov našej krajiny,“ pokračoval. V ďalších pasážach uviedol, že „cieľom by bezpochyby mal byť mier“, Amerika by Ukrajincom nemala poskytovať zbrane schopné zasiahnuť ruské územie, ako sú stíhačky F-16 a ďalekonosné rakety. Washington by sa podľa DeSantisa nemal sústrediť na „zmenu režimu“ v Kremli, ale na čínske nebezpečenstvo a ochranu južnej hranice.

Iný pohľad, než sa zdá

Navyše predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy, momentálne najvyššie postavený republikán na federálnej úrovni, vyhlásil, že nemieni poskytovať Ukrajine „bianco šeky“. Niekoľko prieskumov súčasne potvrdzovalo, že podpora pre Ukrajinu medzi republikánmi rýchlo upadá. Zdá sa, že americká podpora Ukrajine stojí na veľmi vratkých základoch: stačia jedny voľby a Washington pomoc rázne utne.

V skutočnosti medzi pozíciou Bidenovej administratívy a možnej budúcej vlády Trumpa či DeSantisa je viac kontinuity, než sa na prvý pohľad zdá. Taktiež rozhodne nie je pravda, že by republikáni ako jeden blok rýchlo smerovali k izolacionizmu a stiahnutiu USA zo svetového diania.

Trump taktiež zaslal odpovede na Carlsonov dotazník. V podstate opakuje, že za krízu môže Joe Biden, pretože je neschopný, a keby bol prezidentom on, Trump, nikdy by sa to nestalo, navyše vyrokuje mier o niekoľko hodín. Avšak kľúčové, ale prehliadané oznámenie je iné. „Povieme Ukrajine, že od nás už veľa peňazí nepríde, ale iba ak Rusko nebude pokračovať vo vojne,“ napísal Carlsonovi Trump.

Z toho jasne vyplýva, že Trump chce pokračovať v podpore Ukrajiny, kým Rusi budú útočiť. Iste, možno by sa mu podarilo dotlačiť Kyjev, aby sa vzdal územia, a Putin by to prijal. Je však tiež možné, že Kremeľ by pokračoval v maximalistických požiadavkách, a tak by pokračovala aj americká podpora Ukrajine.

Agent chaosu

V skutočnosti nemáme tušenie, ako by sa Trump v úrade zachoval. Napriek tomu, že bol v médiách vykresľovaný ako Putinov agent, jeho reálna politika voči Rusku bola oveľa konfrontačnejšia ako napríklad kroky Baracka Obamu. Písali sme o tom napokon už 22. júna 2021 v Echu 24. „Trumpova administratíva ako prvá schválila dodávky pomoci Ukrajine obsahujúcej aj útočné zbrane, odstúpila od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), ktorá bola výhodnejšia pre Rusko ako pre USA, zavrela ruské konzuláty v New Yorku, Washingtone a San Franciscu, po afére Skripaľ vyhostila 60 ruských diplomatov, viac ako Spojené kráľovstvo. Ďalej Trump súhlasil s predajom rakiet Patriot a plynu Poľsku a dvakrát bombardoval Putinovho spojenca Asada.“

Tradičný výklad tejto skutočnosti je, že sa tak dialo aj napriek Trumpovi. Americké ministerstvo zahraničia bolo obsadené tradičnými republikánmi, ktorí si robili vlastnú politiku. Čiastočne je to určite pravda. Zároveň bol Trump schopný sám osebe robiť rázne kroky. Klasickým príkladom je likvidácia iránskeho generála Kásima Sulejmániho. Údajne keď Trumpovi poradcovia chystali možné odpovede na iránske provokácie na Blízkom východe, zabitie Sulejmániho zaradili ako poslednú a extrémnu možnosť, ktorá mala hlavne zdôrazniť vhodnosť menej radikálnych riešení. Trump sa však neočakávane rozhodol pre ňu.

Trump je predovšetkým agent chaosu. Je možné, že by Ukrajinu nechal napospas Rusku, donútil ju k teritoriálnym ústupkom, rovnako tak by sa však mohol vymedziť voči Putinovi a, naopak, eskalovať viac ako Biden. Zo spleti Trumpových výrokov nemožno vylúčiť žiadnu možnosť.

Slová volí uvážlivo

DeSantis na rozdiel od Trumpa volí svoje slová veľmi uvážlivo. V rozhovore s novinárom Piersom Morganom svoje vyjadrenia pre Carlsona korigoval. Priznal, že opis vojny ako „územného sporu“ bol nešťastný. Chcel tým vraj povedať, že sa bojuje hlavne o územie na Donbase, z ktorého časť Rusko už ovládalo, aj keď zdôraznil, že nelegitímne.

„Keby stačilo lusknúť prstami, dal by som 100 percent z neho späť Ukrajine,“ povedal DeSantis Morganovi. „Snažil som sa povedať, že Rusko konalo zle, keď zaútočilo. Konalo zle, keď si vzalo Krym,“ dodal. „Aby bolo jasné, Rusko nemalo právo ísť na Krym, ani zaútočiť vo februári 2022,“ zdôraznil. Rusko nazval „čerpacou stanicou s jadrovými zbraňami“, Putin je podľa neho „vojnový zločinec“, ktorý „by mal byť hnaný na zodpovednosť“. Vyjadril sa aj k tomu, ako sa podľa neho vojna skončí. „Ale nemyslím si, že sa to skončí Putinovým víťazstvom. Nemyslím si, že dokáže ukrajinskú vládu zvrhnúť, a to je podľa mňa dobre.“

Nešlo však o úplné odvolanie toho, čo DeSantis poslal Carlsonovi. „Len si nemyslím, že je to náš dostatočný záujem na to, aby sme sa viac angažovali. Nechcel by som, aby sa tam angažovali americkí vojaci,“ povedal. Zároveň však nejde o zmenu súčasnej americkej politiky.

Aj Bidenova administratíva odmieta posielať Ukrajincom zbrane, ktoré by mohli využiť na zasiahnutie ruského územia. Kyjev preto zatiaľ nedostal ďalekonosnú muníciu do raketometov HIMARS a Biely dom niekoľkokrát zdôraznil, že poslanie lietadiel F-16 jednoducho nie je na stole. Je celkom možné, že politika prezidenta DeSantisa by voči Ukrajine vyzerala veľmi podobne ako tá Bidenova.

Čo ukazujú prieskumy

Bolo by chybou si myslieť, že manévrovanie Trumpa, ale aj DeSantisa je odrazom nejakej hlboko premyslenej globálnej stratégie. Je to predovšetkým snaha nakloniť si Republikánsku stranu, ktorá je k americkému snaženiu na Ukrajine zdanlivo skeptickejšia ako Demokratická strana.

Vyplýva to napríklad z prieskumov, ktoré robí Kristen Soltisová Andersonová. Tá sa špecializuje práve na meranie nálad medzi republikánmi. Od marca 2022 opakovane kládla členom Republikánskej strany a jej voličom otázku, či „vojna na Ukrajine je naša vojna, a ak Rusko vyhrá, budú ohrozené životné americké záujmy a hodnoty“, alebo či „vojna na Ukrajine je tragédia, ale americké záujmy a hodnoty nie sú v stávke“.

Najviac republikánov odpovedalo „Je to aj naša vojna“ neprekvapivo v marci 2022, teda 46 percent, opačne 34 percent (zvyšok nevie). Počas roka sa tieto názory prehodili. Postoj „vojna je tragédia, ale nie záujem“ dosiahol vrchol v januári 2023, keď si to myslelo 53 percent respondentov, postoj „je to aj naša vojna“ zastávalo 33 % republikánov. Vo februári 2023, zatiaľ v poslednom dostupnom mesiaci, však postoj „vojna je tragédia“ klesol na 49 percent, zatiaľ čo postoj „je to naša vojna“ stúpol na 39 percent. Ako Soltisová Andersonová upozorňuje, takmer 40 percent je stále veľká časť republikánov a rozhodne to nie je zanedbateľný názor v strane.

Nemenej zaujímavý je prieskum od spoločnosti Harris Poll z druhej polovice marca. Na otázku „Robí Bidenova administratíva príliš veľa, príliš málo, alebo akurát na to, aby čelila ruskému vplyvu a ruskej vojne na Ukrajine?“ odpovedalo 24 percent republikánov, že príliš veľa, 25 percent, že akurát, a 51 percent, že príliš málo.

Podľa prieskumu spoločnosti Gallup z februára 2023 si dokonca 62 percent republikánov myslí, že rusko-ukrajinská vojna je kritickým ohrozením životných amerických záujmov, 29 percent, že dôležitým, ale nie kritickým, a len 9 percent, že to nie je vôbec dôležitá hrozba. Medzi Američanmi celkovo je podpora pre Ukrajinu pomerne veľká. Na otázku Harris Pollu „Podporujete, alebo nie vládu Spojených štátov v jej podpore Ukrajiny, kým Rusko nestiahne všetky invázne sily z jej územia alebo nebude porazené na bojisku?“ odpovedalo 67 percent všetkých Američanov, že podporuje vládu, 33 percent, že nepodporuje.

Ako si vysvetliť také rozdielne odpovede v prieskumoch? Môže to byť aj otázkou. Koniec-koncov odpoveď „Je to tragédia, ale nie náš záujem“ ešte neznamená, že s tým nechcete nič robiť. V Harris Polle mohla hrať rolu zmienka o Bidenovej administratíve a automatická snaha pravice kritizovať ju ako neakčnú. Nakoniec sa ale môže ukázať, že odporcovia americkej politiky na Ukrajine sú v Republikánskej strane hlasnou menšinou. Dúfajme, že v čase amerických prezidentských volieb už bude dávno po vojne. Ak nie, z momentálne dostupných údajov rozhodne nevyplýva, že by to znamenalo automatické zastavenie pomoci napadnutému štátu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.