Tri bitky, v ktorých pechota zvíťazila nad jazdou, a prečo dnes práve Švajčiari strážia Vatikán

Na jar minulého roku sme sledovali, ako si motivovaná ukrajinská pechota poradila s útočiacou ruskou armádou a v polovici marca zastavila nápor rozbehnutej ťažkej mašinérie. Úspech dosiahla vyzbrojená ľahkými protitankovými zbraňami a s podporou delostrelectva. Proti všetkým vojenským predpokladom uspel Dávid nad Goliášom. Samozrejme, vždy sú za tým aj ďalšie dôvody, ale na tie nemáme toľko času.

Vo vojenstve existuje stará polemika, či je lepšia pechota, alebo jazda, prípadne v súčasnosti tanky, ktoré prevzali úlohy ťažkej jazdy na bojisku. V dejinách Európy však bolo obdobie, keď sa odpoveď na túto otázku zdala jasná. Jazdci jednoznačne dominovali bojiskám v 5. až 14. storočí.

Štandardný priebeh v dávnych bitkách bol zdrvujúci útok jazdy, ktorý rozbil pechotu. Prípadne pechota podľahla panike ešte skôr, ako došlo ku kontaktu, a začala utekať. Pohľad na rytiera na koni, ktorý sa rúti na pešiaka a ide ho zabiť, zasahuje tie najhlbšie zvieracie inštinkty v ľuďoch a núti k úteku pred hrozbou, prípadne paralyzuje obeť. Občas sa to však udialo naopak a pešiak vyhral.

Takéto bitky si vyslúžili veľkú pozornosť kronikárov. Asi každému príde na um bitka pri Azincourte z roku 1415, kde waleskí lukostrelci pobili výkvet francúzskeho rytierstva a značne im napomohol terén a rozbahnená pôda. Pozrime sa na pár menej známych bitiek, v ktorých pechota dokázala triumfovať nad jazdou.