Marian Kuna

Prečítal som si nedávno rozhovor s dekanom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) profesorom Mariánom Zouharom. Zaujala ma v ňom najmä časť týkajúca sa nedávnych študentských podujatí na pôde fakulty. Tie sa totiž dostali aj do pozornosti širšej verejnosti. Zdá sa, že prebiehajúca polemika o týchto udalostiach je dôležitá, lebo je v konečnom dôsledku sporom o zmysle a legitímnom rozsahu akademickej slobody.

Hranice akademickej slobody ako hranice zákona

Dekan Zouhar vníma akademickú slobodu relatívne široko: zdá sa, že jej legitímne hranice sú podľa neho totožné s právnymi hranicami slobody prejavu. Čo je legálne, má byť dovolené aj na akademickej pôde, ktorú vníma ako „absolútne otvorený priestor všetkým názorom“. Súčasne však priznáva, že aj legálne názory – v tomto prípade študentské heslá – môžu byť, takpovediac, „na hrane“.

Osobne nesympatizuje s heslami „Smrť patriarchátu“, „Kapitalizmus a patriarchát zabíjajú“ či „Hrajte svoje politické hry mimo našich materníc“, ktoré sa objavili na akcii FF UK. Pripúšťa však, že by v zásade (v závislosti od programu podujatia) nemal problém na fakulte otvoriť podujatie typu „Zastavme zlo z Istanbulu“ či „Smrť rodovej rovnosti“.

Zdá sa, že zo strany dekana však nejde len o otvorenosť tolerovať názorovú pluralitu tým, že umožní, aby určité názory zazneli. Preukázal tiež ochotu podporiť (napríklad otvorením podujatia) konkrétne názorovo vyhranené (respektíve radikálne) názory.