Súboj Matoviča s Hegerom je zrejme rozhodnutý. Už tretí prieskum ukazuje, že Hegerovi „demokrati“ nemajú zuby. Polihujú na troch percentách. Naopak, Matovič pád otočil.
Experiment s Hegerom nevychádza.
A to je dobré.
Nebol to len expriment. Bol to podvod. Strana Spolu, neskôr Modrá koalícia a ešte neskôr Demokrati, ktorá si do vedenia inštalovala Hegera, má od začiatku krivý profil. Predstierala, že je ponukou pre konzervatívnejších voličov. Reálne to pritom boli a sú prezlečení progresívci. Zásadnou podmienkou Miroslava Kollára pri fúzii s Hegerom bolo rešpektovanie dúhovej agendy a proamerického nastavenia strany.
Heger to hneď po nástupe do vedenia „demokratov“ akceptoval. Z volebnej spolupráce vylúčil Matoviča. V jeho tíme sa presadili progresívne figuríny ako Hirman (pôvodne expert Progresívneho Slovenska pre energetiku).
„Nová strana“ sa pokúšala uniesť časť voličov Obyčajných a čiastočne aj KDH.
Výsledky po dvoch mesiacoch vyzerajú opačne ako zadanie.
KDH sa drží. Obyčajní rastú. Premenovaná strana Spolu – partner PS – je aj s Hegerom mimo hry. A navyše odsáva malú časť voličov progresívcov kamsi do šedej zóny. Teda do pásma pod piatimi percentami, kde hrozí prepadávanie hlasov.
Progresívne Slovensko to nepotápa existenčne, nato sú už dosť veľkí. Potápa ich to politicky.
Progresívci mali od marca blízko k tomu, aby predbehli Pellegriniho Hlas. Ak by im to vyšlo, stali by sa stranou s premiérskymi ambíciami. V širokej koalícii, ktorá má izolovať Smer, by mali najsilnejšie postavenie a právo nominovať predsedu vlády.
Po nástupe „projektu s Hegerom“ sa však rast progresívcov zastavil. Najnovšie dokonca mierne padajú. Hegerova strana, akokoľvek malá a neúspešná, na seba viaže pár percent voličov, ktorí potom progresívcom chýbajú pri súboji s Hlasom.
Z pohľadu pôvodného zadania sú výsledky Hegerovej misie príšerné. Neohrozuje tých, ktorých mal vyradiť (Obyčajných), ale partnerov.
A nepriamo podkopáva aj makropolitické nastavenie v pomeroch síl. Ak získa štyri percentá hlasov, ktoré vo voľbách prepadnú, môže to pochovať celý projekt „spájania síl“ či širokej koalície.
Mimochodom, prieskum AKO ukazuje ešte jeden trend, s ktorým sa pôvodne veľmi nerátalo: rast SNS. Podľa dát zo začiatku apríla je SNS silnejšia ako „demokrati“ (má 4,3 percenta voličov). Po spojení s Tomášom Tarabom a jeho konzervatívnou stranou je celkom reálne, že ešte porastie. Nad päť percent.
Ak by sa potvrdilo jedno aj druhé – prepadnutie hlasov „demokratov“ a rozbeh SNS nad päť percent – mohlo by to rozhodnúť voľby 2023. Odzadu. Z ligy najmenších strán.
Práve toto je asi najhorší výsledok experimentov s Hegerom. Ukazuje sa, že aktivistická a servilne proatlantická politika „demokratov“ má slabšiu verejnú podporu ako Dankova SNS.
A nie, nie je to chyba ani Fica, ani Danka, ani Tarabu. Takisto to nie je chyba voličov.
Skôr to bude chyba propagandy, médií a aktivistov. Vytvárali zdanie, že vojenská politika Naďa, Káčera a Hegera zastupuje hlavný prúd. A kto jej protirečí, ten vraj patrí na okraj. Toto zdanie bolo umelé, prevažne virtuálne. A nekritické. Nedokázalo pracovať s tou pravou slovenskou realitou. Tá je úplne inde ako vazalská politika Hegerovej vlády. A Hegerovej strany.
Jednoducho: rast Danka a zaostávanie Hegera je odpoveď slovenskej spoločnosti na krivú ponuku samozvaných „demokratov“.
Pri prvom kontakte s iným ako mediálnym zrkladlom sa zosypali.